(2. etapa EKUT - LOUČENÍ cca 115 km / 5200 m+)
Kto môže stráviť plnohodnotejšie odpoludnie? Prechádzka romantickým mestečkom Ústi nad Labem, obed s pivečkom v miestnej hospode a dvojhodinový spánok v telocvični, medzi unavenými chrápajucími bežcami. 55 kilometrov na zahriatie tiež dá zabrať, ale ja sa cítim fakt dobre, ani po spánku nohy nestvrdli a vypadá to lepšie, ako som si predstavoval doma. V meste som si chcel kúpiť v čínskom pláštenku, no nezohnal som. Takže, to bude zas na tom tričku s kraťasmi. Obúvam zablatené topánky, s vlhkým tričkom ešte z rána. Mením iba ponožky. Dúfam, že v noci nebude až taká zima. Nerozhodný Tomáš Štverák dumal tiež či si dať pláštenku, no nakoniec ide kvalitne oblečený ako ja, tak sme aspoň dvaja. Cestou mestom na linkový autobus som rozmýšľal nad počasím, vyzeralo to chvíľami aj na dážď a zimu. Uvidíme.
Pred 23:00 prichádzame do Sebuzína a spoločne sa presúvame na miesto štartu. Dneska už 55 kilometrov mám za sebou, u mňa je to premiéra - bežať stovku ako druhé podujatie v tom dni.
Štart druhej etapy. foto:Aleš Zavoral
Štart! Bežíme asfaltovou cestou, až kým nevybáčame do kopca, na Krkavčí skálu. Obkukávam zo začiatku ako to vyzerá v čele, nie je to až také ostré, som zas prekvapený. Na pomýšlanie sa držať predných radov to dnes nebude, necítim sa 100% fit na zázraky, ale na takú pohodu, aby som bol na tretej etape bez zranenia a s radosťou ju dokončil. Ale zas v úzadi byť neplánujem, čakám tak do prvej 10-tky, najlepšie bude do prvej 5-ky. Nemám chute sa trápiť s mojou ne-formou a bežať s pocitom strachu, že ma niekto predbehne. Nie je nad beh so slobodnou mysľou, ako to dopadne...
Na Krkavčí skálu, kde nás čakala prvá kontrola si striedam Fix spoločne s Dušanom a Alešom. Vyrážame na Kundratice, strmým výbehom nad dedinou a pokojná rovina na Sedlo pod Varhošť, kde bude živá čipová kontrola. Dušan mizne v tme, Aleš až o trocha neskôr za ním. Ja držím svoje a pozerám pod vlastné nohy. Na K3 čipovú kontrolu (8km) prichádzam ako tretí, Dušan má už takmer 5 minútový náskok a Aleš do minúty. Prvé kilometre za mnou, prvá hodina behu za mnou. Ako sa nám to rýchlo odsypá :D
Od Sedla na Varhošť(639) bol mierný výšlap a kde je kontrola - určite hore na rozhľadni - samozrejme! :) Z Varhošťa bežím spolu s Tomášem Štverákom, prichádzame dole Pod Varhosť, kde stretávam zase Aleša, ktorý trocha zakufroval - ale zas mizne v hmle. Zbiehame strmo dole na Rytinu soutěsku - piata kontrola. Nezdržujem sa a bežím hore soutěskou, odrazu nečakane Dušan beží oproti, vraví že beží pre svoju zabudnutú flašku na K5. Vau.. O chvíľku preletí okolo a už ho zas niet... Dnes to má s Alešom pekne našliapnuté. Ja sa ledva vydriapávam hore soutěskou, vychutnávam prvé asfalty, cez Čereniště a Němčí a rýchlo dole Průčelskou roklí na K7 v 19-tom km - Ústi nad Labem časť Brná. Cestou ku kontrole stretám oproti Aleša, následne aj Dušana - ktorí sa už vracajú z kontroly. No super, už to není ani 100km, strašne rýchlo to ubieha, podla mňa. Akurát, že tričko mám akosi premočené a je mi docela zima. Na kontrole niečo hodím do seba a kráčam hore s Tomášem, takmer až na Vysoký Ostrý(587). Zapíšeme kontrolu do itineláru a ideme ďalej cez Novú Ves, hrad Střekov do častí Ústia nad Labem. Čaká nás tajná kontrola a pomaly vyrážame cez most na druhú stranu rieky Labe. Je tu pár výbehov a miešaných terénov - super. Ale zas beh cez Vaňov ma začína ničiť, ako na každej stovke. Zo začiatku mi asfalt nikdy nevadí - ale od 20tého kilometra mi vadí moc, nemám ho rád a ani moje nohy, tak sa mu snažím vyhnúť vždy, ak to ide po okrajoch cesty. Konečne sme vošli do lesa pod Panenskú skálu. Chvíľu premýšľame, ale hneď sa vydávame do kopca, hore smerom na Chvalov. Tu sme dobehli zmätených chalanov, hľadajúcich kontrolu a chvíľu sme tu všetci - Aleš, Dušan, Róbert Frohn, Tomáš a ja. Chalani zas idú svoje a utekajú nám. A mi ideme zas svoju pohodu. Tomáš ide dobrým tempom - a nenecháva sa ovplivnovať ostatnými, to sa mi páči.
Po Moravský vodopád som zas okúsil kus asfaltu cez Dolní Zálezly a začínam to až moc vnímať. Ale na druhej strane sa mi ide lepšie ako ráno, je lepšia pohodička. Moravský vodopád bol fakt zaujímavý, za tmy taký temnejší :) Zdolávame aj vyhlídku Mlynářův kříž a prichádzame na čipovú kontrolu v Dubičkách, do reštaurácie U Svaté Barbory (42km) - 10 minút za prvými. Ďakujeme za občerstvenie a Nashledanou - smer vŕšok Radejčín. Tam samozrejme musíme vyšpĺhať všetky schody rozhladne ku Fix kontrole. Tomáš si na GPS-ku prehodil trasy a pokračujeme smerom do Litochovice, leso asfaltami. Tomáš pred svitaním zažíval otravné únavné zaspávačky - poznám to a je to fakt únavné, oddávať sa spánku a bežať s mikrosnami. Niekedy niečo povedal, ale to nebolo mne :D. Mal fakt ťažké obdobie. Sme na Vyhlidke Porta Bohemica - je tu krásny výhľad na Labe a celú dolinu, škoda že vám to nemôžem ukázať - nemal som čím fotiť, tak som si to cvakol očami aspoň pre seba do pamäti. Tu sme kvalitne spomalili. Predbieha nás aj Gábor Nyakás, asi niekde nad Malými Žednosekami. Hovorím Tomášovi - uvidíš podľa mňa to dnes vyhrá. Chalani majú nenormálny náskok pred ním, ale on má stále rovnaké vytrvalé tempo, vždy až do cieľa. Konečne sme pod Lovošom - predbiehame rôznych bežcov, ktorí bežia iné, teda kratšie vzdialenosti. Počasie sa upravilo a naskytujú sa nám pekné výhľady. Sme v údive že Gábor za takú chvíľku obehol Lovoš a už sa vracia dole, čo mi ideme ešte len hore. Nakopol to nenormálne. Na Lovoši(570) zapisujeme kontrolu a vydávame sa dole do Oparna. Ja som to tu trochu okolo poznal, bol som si tu zabehať pred dvoma týždňami.
Lovoš. Spred dvoch týždňov.
Z Oparna, kde bola aj tajná Olafova kontrola, do Velemínu sme prešli cez Opárenský hrad a teším sa, že z Velemínu na Milešovku, to už mám prejdené, vedel som, čo ma čaká za stupáčik. Milešovka je najvyšší vrch Českého středohoria s výškou 837 metrov - Nikdy by som nepovedal že sa naň v živote dostanem a teraz za 2 týždňe 3 krát, z toho za dnešok 2 krát :)
Milešovka! Ešte 2 krát ťa musím zdolať. foto:Aleš Zavoral
Fotku som vystrihol Alešovi Zavoralovi s blogu, dufám že sa na mňa nenahnevá:) Od Velemínu pomaličky stupáme, ale väčšinou už krokujeme, na chalanov v predu zabúdame a vôbec nám to nevadí. Veď je krásne počasie, všetko funguje. Tomáš pred stúpaním Nad Velemínem zažíva druhú etapu zaspávania - ale stupák na Milešovku ho nakopne a nakoniec vyšlapal jak drak. Na vrchol Milešovky prichádzame ako piaty a šiesty. Hneď sme si dali párky s horčicou a posedeli. Netešili sme sa von, z tepla do zimy, oby dvaja kraťasoví.. :)
Ale ideme von, ideme nato. Však o pár hodín sme tu zas. Tu sa krížujú cesty, no ja som poznal už kadiaľ a bežíme dole do Milešova. V Milešove, po odbočku zo silnice sme kráčali, ja som hľadal trávu popri asfalte, jak zajac. Ďalej to pokračovalo mierným stúpaním a opačne, po naučnej stezke až ku kontrole, U Vysoké jedle. Tomáš zažil medzičasom tretiu vlnu mikrospánku :D, .. Ale nevzdáva sa a beží keď to ide! Pri dedine Černčice nachádzam pod nohami najchutnejšie jablko, aké som kedy jedol.. teda, aspoň mi to tak prišlo. Ale určite padlo vhod! .. A zas kráčame hore na Milešovku. Sme na vrchole! v 72-om kilometri! to je nádhera. Teraz sme si už nedali ani polievku, ani párky - iba na polku kávenky a bežíme ďalej, dole po odbočku Nad Velemínem. Róbert Frohn má pred nami náskok iba 40 minút a prví chalani hodinu. Cestou dole stretávame naších kolegov, ktorých čaká ešte 2x Milešovka. Bežíme na Paškapole a trochu sme sa rozbehli - no vieme čo nás čaká - neznačková, špicatá Kletečná(706). Myslel som, že to bude väčší extrém, ale bola to pohoda a už bežíme dole, predbehujeme bežcov bežiacích 70 kilometrovú trasu, to nás ešte viac nakopne. Prechádzame cez obec Kletečná, potom kus po asfalte do Žimu a Habrovan. Za Habrovanmi je Fix kontrola a po živú čip kontrolu v Moravanoch sa ide rovinato, miešano s asfaltom, lúkami a lesom. O 16:00 po obede prichádzame do Moravian v 100-om kilometri a dopĺňam trocha vody. Za Robom sme stále 40 minút, takže držíme tempo. Bežíme a myslíme na to, že už je to za pár, kilometre po stovke nikdy nepočítam, to je formalita :) Opak je pravdou, nahadzujeme čelovky a hor sa na Josefínku! Teda skôr, dol sa na Josefínku... Total strmák v blate, sa cítim jak na lyžiach.. a v oproti smere stretáme Roba, ktorý vraví, že hľadal tu kontrolu strašne dlho a maká späť. Pred vyhliadkou je to fakt extrém, cez skaly ku kontrole. Tomáš počká a ja to preleziem. Ešte cestou som pomohol nejakým 70 kilometrovým a ideme späť. Nechutný výšľap hore a parádny zbeh dole do Vaňova - Tomáš má teraz ten správny dych - asi chce byť čo najskôr v cieli. Beh Vaňovom bol pre mňa utrpenie v asfaltovej ceste a teším sa, že to bočí do hory. Stúpame strmo, na vodopád Vrkoč a bežíme po vrstevnici na Soudný vrch a cez Větruše, do Ústi nad Labem. Posledné kilometre cez nádraží a mesto boli super a konečne vidíme posledný úsek, hore cestou do Areálu Pyonýr - do cieľa! Otvárame dvere a pípneme si číp. 170km v nohách - spokojnosť! Cítim sa lepšie ako pred štartom, bola to revitalizácia pre moje telo i nohy. Odchádzam domov s veľmi dobrým pocitom..
Spoločná v cieli s Tomášem
Druhú etapu som nakoniec prišiel s Tomášom Štverákom, na delenom piatom mieste, s časom 19 hodín a 39 minút. 29 minút pred námi došiel do cieľa Róbert Frohn na 4 mieste. Na treťom mieste skončil náš Slovenský rýchlik, Dušan Krajčovič, s časom 17 hodín 51 minút. Druhý v Alešovích pätách neuveriteľne skončil Gábor Nyakás, s časom 17 hodín a 23 minút. O 12 minút pred ním prišiel samotný víťaz, Aleš Zavoral. Po nás, mne a Tomášovi, prišiel do cieľa siedmy Tomáš Zaplatílek, s časom 20 hodín 58 minút.
Najrýchlejšia žena Kateřina Šoubová prišla celkovo osma, spolu s Janom Suchomelom a Přemyslom Kocyanom, s časom 22 hodín 9 minút! Na druhom mieste skončila Judit Szabó, s časom 23 hodín 34 minút a tretia žena bola Anita Szalay, s časom 30 hodín 16 minút.
Celkové výsledky druhej etapy nájdete TU: http://2015.tonerman.cz/ltr21.html.
Celkové výsledky oboch etáp Loučení nájdete TU: http://louceni.webnode.cz/vysledky-2015/a170-km/
Ďakujem mojej rodine a blízkym, bežcom a organizátorom, ľuďom v teréne, ktorí nas motivovali. Ďakujem samozrejme Tomášovi Zaplatílekovi, že si spravili menšiu zachádzku a zaviezli ma ešte v tú sobotu na Černý Most. Dúfam že sa o 12 dní na tretej etape všetci vidíme! Nashledanou!
Link na prvú etapu TU: http://stovecky100.bloger.cz/ULTRABEHY-2015/245-Predodvermi
Link na tretiu etapu TU: http://stovecky100.bloger.cz/ULTRABEHY-2015/Prazsky-Reparat