(3. etapa EKUT - PRAZSKA STOVKA cca 130 km / 5350 m+)
Necelé dva týždne od dvoch etáp Loučení (cca 170km/7600m) v Ústi nad Labem, ubehol ako voda. 5 dní pred samotnou Pražskou stovkou som dal výpoveď v práci a užil si posledné minúty v Prahe. Posledné pivečeko s kolegom Miňom na Hloubětíne, kávička s ukrajinkou Vikou a posledná prechádzka Prahou. Z Dohory.cz mi prišli super veci a medzi nimi aj super pláštenka! Ďakujem veľmi pekne.
Všetko značky RAB
Dokonca som dostal od mojej rodiny už Vianočný darček, ktorá sa mi poskladala na hodinky Suunto Ambit.3 Run! (až 22-hu stovku v mojom živote si premiérovo zabežím s GPS-kom). Tak som si rýchlo dokúpil cez Bazoš čínsky powerbank za 200kč a 75litrový batoh za 100kč aby som sa mal ako zbaliť :D Pred vyhľadávaním spojov do Berouna, som zazrel na sociálnej sieti, že Vláďa Kádner hľadá ešte jedného parťáka na spoločný vlakový lístok do kupé. Hneď sa ozývam, všetci piati sme sa stretli a už cválame vlakom do Berouna.
Ja a Daniel Ešler vo vlaku. foto:vystrihnutá s Kádnerovho blogu.
Z vlakovej stanice na miesto prezentácie to nebola s tým ťažkým batohom vôbec sranda. Do Berouna sme prišli pomerne skorej, tak si stihám čosi nakúpiť v Kauflande a pokecať so známymi. Najviac ma prekvapilo že prišiel pozrieť na štart aj Pavel Bičian, Slovák, taktiež ultrabežec, super človek..:) Čosi mi dal na posilnenie a dohadujeme sa - že bude možno ráno v Beroune. Super.
Ja s Dušanom Krajčovičom. foto:Pavel Bičian
Tak mnohé sa udialo - mnohé sa ešte len udeje! Je 23:25 a mi čakáme na štartovný odpal. Stojím vedľa slovenského skúseného vytrvalca Reného Mráza a som rád, že je tam niekto aj s kým sa dá vpredu pokecať, pretože on nemá oči len pre víťazstvo a dúfam, že sa s ním počas pochodu ešte pár krát stretnem. Minútu pred štartom si zapínam GPS-ko, aby som náhodou nezabudol, naťahujem čelenku a ideme.
Pred štartom. foto:Jiří Januška
Tohtoročná účasť na Pražskej stovke je fakt veľká a dav sa valí hore ulicami Berouna. Tempo sa odrazu líši od prvých dvoch etáp Loučení - vidno že favoriti sú nadupaní a vyrážajú napred. Ja sa tiež nechcem schovávať a aj pri všetkých krízach som vedel, že do prvej desiatky mám šancu sa vopchať. Nejak som si to navsugeroval do hlavy a aj sa to tak dialo. Rýchlym tempom do kopca sa prechádza cez malý vŕšok Děd(492) a rýchlym zbehom a behom cez Králuv dvur sa liepame na Koukolovú horu(471) kde je prvá Fix-ová kontrola. Tempo majú chalani fakt príšerné, ale držím si ho aj ja ako tak, moc ich nestrácam. Cestou na prvú čipovú kontrolu pri obci Lounín ma druhý krát predbiehá Aleš, ktorý trocha pokufroval :) Tak prichádzam na 12-ty kilometer niečo cez 42 minút ako desiaty a prvý je predomnou necelé 4 minúty.
Z trasy. foto:Jiří Januška
Ďalej, pred Vraní skálou ma čaká dole kopček a obec Zdice. Vo výšlape na Vraní skálu(536) stretám všetkých borcov predo mnou. Prvých asi Radek s Dušanom. Od Zbyněka Cypru počúvam ,,poď Paťo,, :) Ja sa snažím povzbudzovať každého, vždy a všade, ak som pri vedomí akurát. Každý to potrebuje. Na vrchole značím Fix-nú kontrolu a bežím dole, až nestačím na zákruty a pár krát vybieham z chodníka. Stretám aj Tomáša Štveráka, aj Reného Mráza a ďalších, ako sa štverajú hore. Beží sa ďalej, lesom nelesom, až po občerstvovačku, ktorú zariaďujú chalani s Trailpoint.
Občerstvenie Trailpoint
Hneď jak videli svetielko čelovky, už ich bolo počuť. Doplnil som si vodu a bežím ďalej. Dnes mám iba jednu pollitrovku a vnútri batohu 2dc 100% ovocnej štavy. Kopčeky Velíz(595) a Krušnú horu(609) som moc nepocítil a bežím si svoje v tichosti, svojím tempom. Stretávam Reného Mráza, pokecáme, no má lepšie tempo, tak postupuje napred. Samozrejme sa ma spýtal, či idem svojím, alebo sa chcem pridať k jeho tempu. Vravím, nech beží svoje, ja idem presne ako chcem - a ako sa mi dá.. Trochu ma bolí brucho a ide sa mi nevoľnejšie, ale Nový Jáchymov, miesto kontroly je už na skok. Vchádzam do Hotela Diana na čipovú kontrolu v 38-om km ako 12-ty, pol hodinku za prvým, René akúrat vyráža preč. Dolejem vodu, polievku odmietám a pokračujem. Vôbec sa nezdržujem. Hneď dole ulicami Nového Jáchymova dobieham Reného, ktorý krokuje a šteluje tiež premiérové GPS-ko. To je tak no..keď mu ani neviem poradiť a som rád že som rád :) Držím sa chvíľu s ním, chvíľu zas bez neho. Na vyhlídke Čechrov nič nevidím dokopy, ale dávam pozor, lebo v itinelári je toto miesto vyznačené za nebezpečné. Teraz sú malé kopčeky, v ktorých mi René zdrhá. Prechádzame cez rôzne dedinky a vŕšky a v miernom výšlape som našiel rukavicu na zemi, hneď bežím do kopca, aj na kopci po rovine čo to dá, až som nakoniec dobehol Reného a spýtal sa či to patrí jemu. Vraví že áno, to sa mi uľavilo, že tá snaha nebola márna a nakoniec som bežal aj tam, kde by som inak krokoval. Zase som bežal kus s ním a pred rozhľadnou Děd mi zas uniká a bežím sám dole Berounom do DEPA. Cestou stretám prvších borcov, ale aj Zbyněka Cypru, jak kráča dolu. Brzdím pri ňom a pýtam sa či je v poriadku - nepotrebuje pomoc, tak bežím ďalej na kontolu v Beroune. To je už 60-tý km a držím si desiate miestečko. Vedel som, že od Berouna veľa ľudí poľaví a ja som sa chystal iba na tento úsek. Presne od Berouna chcem bežať ako doteraz a nepolaviť. Dal som si trochu kofoly, dolial vodu a idem pomalym krokom a zároveň čakám Tomáša Štveráka, ktorý prišiel takmer zároveň so mnou. Za ten čas si napájam hodinky na powerbank a zisťujem, ako si nastavím druhú časť trasy. Zas som to zabudol :D ..
Tomáš vychádza zo základnej školy a pomaly kroko-behom postupujeme naspäť na Děd - po tretí krát - ale posledný. Cestou hore stretám aj Zuzku Urbancovú, ako beží do Berouna - neskutočné tempo. Od Dědu po Studánku mi Tomáš uniká a ja bežím zahladený v hodinkách a štelujem a neviem nato prísť. Až napokon sa mi to podarilo, akurát som nevidel, či sa dobíjajú, tak otváram batôžtek a pracujem natom. A teraz vidím -prázdne boky na batôžku!! Sakrááá!!! A voda ostala v Beroune! To je v prdeli - tak 25 kiláčov bez vody. Už by malo byť všetko OK s GPS..ale s vodou..Hm, vrvavím Tomášovi, že aspoň to budem mať zaujímavejšie. Bežíme cez Brdatky, stáčame sa rôzne na časť Berouna - Zdejcin a dolu krúteným asfaltom do Hýskova, cez lávku, cez riečku a šlapeme po Olafo-značení na turisticko neznačený vrch Plešivec(459), kde je Fix. Cestou na Plešivec je mierný kopec a následne sa strmšuje. Vravím Tomášovi že teraz sa mi ide proste super, musím bežať a tak bežím hore. Na vrchole som si označil Fix, ale Tomáša za mnou stále nevidím. Tak bežím čo to dá, teraz počas svetla je to už dobré - už som sa prebudil. Bežím aj mierný svah až po rozhladňu Lhotka, kde je ďalší fix. Nechápem, teraz po 65-tom km som ako nový. Ide sa mi 3x lepšie, ako zo začiatku. Brucho nebolí už, nohy v pohode a bežím aj mnou neznášané mierne stúpania. Nechce sa mi ani vytiahnuť kameň, ktorý ma tlačí v topánke. Zas narážam na asfalt, ktorý sa tiahne predo mnou a na ňom už je kopec bežcov bežiacích aj kratšiu verziu Pražskej.
Zbeh pred dedinou Vráž. foto:Pavel Bičian
Zbieham do dediny Vráž a už pri zbehu lúkou vidím čakajúceho Pavla Bičiana, odfotí ma a beží so mnou na kontrolu do reštaurácie Na Krétě. A čo nevidím - z reštaurácie vychádza René - hodil som s ním pokec a beží ďalej s tým, že sa ešte uvidíme. Hneď po príchode som si kúpil 4 plechovky coly, dve som vypil, jednu strčil do batohu a jednu do bočáku - bohužiaľ v celej reštaurácií nemali na predaj nápoj v plastovej fľaške, alebo prázdnu plastovú fľašu. Tak musím si poradiť s plechovkovou colou :). Pali mi niečo hodí pod zub a vyrážam preč. Však už mám 85km za sebou, som tu ako osmy a Tomášovi som záhadne natiahol skoro štvrťhodinu.
Ak Tomáš pomýšla byť tretí v EKUT-e, tak musí zamakať, aby ma predbehol a ešte zničil môj 20minútový náskok s predošlých dvoch etáp Loučení. Je to asi osud, že ani nesúťažíte o prvé tri miesta a odrazu mám tretie miesto na dosah. Bohužiaľ je to život, ktorý si nevyberá, teda nezávidim Gáborovi Nyakásovi, ktorý mal bojovať o prvé miesto - nakoniec musí ležať doma s nečakaným zranením. Ale s Tomášom som sa bavil a vravel som mu nech ide svoje, nech zabojuje, stále môže byť tretí, veď na Loučení nám napríklad Aleš za pár km natiahol dve hodiny. Všetko sa dá. Ale mne sa beží zatiaľ skvele a Pavel beží so mnou až dole ku Svätému Jánovi pod skalou. Teší ma že pár krát, ako je tomu aj teraz, križujeme jednu s viacero ciest Camina de Santiago. Lúčim sa a ďakujem mojej nečakanej podpore - ešte si dám ďatlu od neho a bežím.
foto:Pavel Bičian
Čaká ma malinký výšľap ku Dubu na Herinkách - v ktorom stretám Reného - vraví, poď ešte pol kilometra hore. Ja si dám pomalší krok a otváram plechovku - je to blbé, že keď ju otvorím, už ju musím vypiť a grgá sa mi z nej :)) .. Ale po kontrolu na vrchu ju dopijem a dolu bežím svižnejším tempom. Stretám Tomáša, pýtajúceho sa ma, ako je to ešte ďaleko? .. Vravím ešte 400m. Tak bežím dole a hneď sa mi nad hlavou ukazuje vysoké bralo s krížom - určite tam idem, ani nestihám premýšlať a už chodník bočí do strmého svahu. No jo, poď Paťo je to paráda, stále krajšie. Dokonca je teplo, blato a krásna obloha. Je to fakt strmák - ale ide to! Na vrchole je veľa ľudí, snažím sa im vyhnúť, vychutnať výhľady - nádych a Dole! :)
René Mráz na vrchole. foto:Václav Rada
Stále sa predbiehám asi so štyrmi bežcami z kratšej trasy, čo ma drží v tempe. Dolu zbehnem čo najrýchlejšie, pretože po rovinkách mi to pôjde pomalšie. Prechádzam cez Boubovú, Bubovické vodopády až na asfaltku pred kontrolou, kde ma potiahne Jenda Bartas na kole a hovorí - tu vľavo vo dverách máš kontrolu. Ďíky moc, čav! .. Karlštejn v 95-tom km. Pípam sa a zoháňam plastovú fľašu! Nakoniec som zohnal začo veľmi ďakujem.. plním vodou s magnéziom a vyrážam ďalej. Som na osmom mieste - čím ďalej je to krajšie.
Plechovečka ako jediná voda pred Karlštejnom.
Trasa pokračuje otvoreným priestranstvom na Mořinku a mne je hrozne teplo, až spomaľujem a krokujem. Zbehnem cez Karlík a vystupám cez Fix-ovú kontrolu na Vonoklasy a následne do Černošíc, čo má fakt ničí - mestá, dediny.. Na kontrolu k Hotelu Slánka(114km) idem dedinou už na pešo. Pípnem sa stále ako osmy, občerstvím sa a krokom, nejak už bezmotivačne sa pohybujem a neviem čo skôr. Odrazu prichádza Tomáš Štverák - vravím mu že ho počkám, kľudne nech sa občerství. Podali sme si ruku a vyrážame zas spolu. Nemám prečo a pred kým utekať. Prechádzame cez Staňkovku-vyhlídku a schádzame do Pražskej časti Radotín, potom zas kúsok lesíku a zas medzi domy - zas les a zas domy. Koniec, ja už chcem byť v cieli, toto má zabije. Ale na druhej strane Tomáš má pri konci fakt pekné tempo. Schádzame do časti Prahy - Velká Chuchle - nič mi to nehoví, ale viem, že sa motáme už blízko Modřan! :)
Vydriapeme sa na Chuchelskú vyhlídku a tu sa pripájame k Václavovi Královi - ktorý musel dosť spomaliť, keďže na 113-tom km mal takmer 10 minútoví náskok. Pred mostom cez Beounku (na ktorom povzbudzoval Bartas) ho počkáme a dohadujeme sa, že už nebudeme bojovať, máme všetkého dosť a siedme miesto si rozdelíme. Teraz už viedol Tomáš, jeho to pred cieľom bavilo, Václav mal toho dosť na pohľad a mňa začala bolieť píšťala, mestom vo Velkej Chuchle a teraz 3km pred cieľom, stále intenzívnejšie. Tak som chcel zopatrniť. Ešte menší výbeh, nejaká ta kontola a už je to.. Hodkovičky, dolinka - CIEĽ !!
Sme tu!! Po 130 kilometri som konečne, po minuloročnom trápení Pražskú stovku dokončil a na krásnom delenom siedmom mieste s Tomášom Štverákom a Václavom Králom, s celkovým časom 17 hodín 14 minút. Bol som tým časom fakt prekvapený. To bol môj cieľ, prísť v prvej desiatke a bez čelovky.
Predomnou prišiel na šiestom mieste Radovan Čech, presne za 17 hodín. Na krásnom piatom mieste skončil práve René Mráz, s časom 16 hodín 24 minút. Štvrté miesto obsadil Aleš Zavoral za 16 hodín 5 minút. Necelých 10 minút rýchlejšie to trvalo tretiemu, Jozefovi Harčaríkovi zo Slovenska. Druhý bol Dušan Krajčovič, s krásnym časom 15 hodín 34 minút. A prvý skončil ako som aj čakal Radek Brunner za 14 hodín 45 minút. Prvá žena doslova priletena chvíľku po mne, Zuzana Urbancová za 17 hodín 46 minút!! Na druhom mieste skončila víťazka prvých dvoch etáp Kateřina Šoubová za 18 hodín 2 minúty a tretie miesto obsadila Petra Mucková za 19 hodín 37 minút. VŠETKÝM čo bežali gratulujem!
EKUT - 3 etapy - cca 300km/13200m vyhral nakoniec Aleš Zavoral o 10 minút za druhým Dušanom Krajčovičom. Ja som obsadil nečakane, ale potešujúco tretie miesto. Zo žien to vyhrala Kateřina Šoubová. Na druhom mieste Judit Szabó a tretia skončila Hana Svitáková.
Víťazí EKUT + 300km/13200m (Z ľava 4.Tomáš Štverák, 3.Já, 2.Dušan Krajčovič,1.Aleš Zavoral)
foto:Z Alešovho blogu
Ďakujem rodine za nové hodinky a jej podporu, ako aj všetkým, ktorí mi písali, sledovali ma a držali palce. Všetkým za atmosféru počas stovky! Dohory.sk za super nové veci a pláštenku, ktorá bola bezchybná! Tiež ďakujem Vláďovi Kádnerovi za spoločný lístok do Berouna, na ktorom som ušetril 6kč :D, teda skôr za spoločnosť a gratulujem k úspešnému dokončeniu. Ďíky Pavlovi Bičianovi za podporu na štarte a v 85 kilometri! Veľké Ďíky patrí Adamovi Lisému za odvoz do Bánoviec nad Bebravou a Romanovi Babulicovi! Atmosféra v cieľi bola super - pivečko s kolegami a dobrá nálada! Celý EKUT a výlet v Prahe bol super! Olafovi prajem, nech sa darí aj ďalej! Nashledanou!!
Výsledky Pražskej stovky TU: http://2015.tonerman.cz/p1.html
Celkové výsledky EKUT 300km/13200m TU: http://www.dalkovepochody.cz/EKUT_2015.html
Link na druhú etapu: http://stovecky100.bloger.cz/ULTRABEHY-2015/Revitalizacia
Nádherné fotky Jížiho Janušku TU: http://www.jirijanuska.com/prague100-2015
2025 ©