(1. etapa EKUT - LOUČENÍ cca 55 km / 2400 m+)
20.11.2015
Na Javorníckej stovke som s Máriom Jakúbekom premýšľal o zakončení tohtoročnej sezóny v Česku. Po dokončení Javorníckej som bol nakopnutý a cítil som, že tento rok sa pre mňa ešte neskončil. Forma, klesajúca nadol, mi v hlave vzbudzovala ešte väčšiu priazeň, sa zúčastniť na Loučení a na Pražskej stovke, vlastne celej EKUT (cca 300km/13200m - extremná kombinácia Ultra Trailu v troch etapách). Kombinácia - brigáda s behaním v Prahe? Môže byť. Tak som sa 26.10. ubytoval a začal pracovať, s cieľom vydržať v práci aspoň po 3. etapu - Pražskú stovku. Pražská stovka nie je pre mňa iba bodka za sezónou. Minulý rok mi ukázala, že zadarmo nie je! ..Bol to veľký boj, ktorý som sa rozhodol dobojovať.
Náměstí Míru v Prahe
Za necelý mesiac som spoznal Prahu, ako sa patrí. Niečo som nabehal, niečo poliezol v boulder baroch a spoznal skvelých ľudí. Zmeny v robote mi vyšli akurát tak, že som si nemusel brať pre EKUT takmer žiadnu dovolenku - iba 3 hodinky. Večer som zoháňal veci, ktoré mi na stovku chýbali a niečo zbalil. Vo štvrtok, ihneď po práci, vyrážam do Ústia nad Labem, s malou notebook-ovou taškou, dúfajúc, že mám všetko :) Najprv som samozrejme, krížom-krážom blúdil po meste, kým som objavil to správne zázemie.
Ako prvého Slováka som uvidel Dušana Krajčoviča, tak som sa uložil vedľa neho. Dušan je rýchlik, vytrvalec a hlavný favorit týchto závodov. Postretal som ešte mnoho známych ľudí. Mojou úlohou bolo naštudovať trasu, keďže GPS-ko som nemal, niečo hodiť do seba a rýchle zaľahnúť. Vyzerá to dobre... Zabudol som si iba karimatku, pláštenku, čiapku, rukavice, dlhé nohavice... ešte že som si cestou kúpil aspoň ten spacák.
Piatok. Noc bola krátka a ja som sa nevyspal skoro nič. Pred štvrtou ráno som narýchlo zbalený, už iba doľaďujem a vyrážame na linkový autobus do Těchlovíc. Bolá docela kosa, ale myslím že v kraťasoch a v tričku vydržím tento predĺžený víkendík. O piatej ráno sme už na štarte, ešte necelých 15 minút! :)
Štart prvej etapy Loučení. foto:Jan Sedlák
05:15 Štart! Bežíme hore Těchlovicami, je mokro a vlhko. Vybieham za prvou vlnou a o chvíľku bežím iba s Dušanom. V prvom kopčeku na Vrabinec ďakujem za paličky. Na vrchole sme aj s Alešom Zavoralom. On to dole do Techlovíc spustí, ja v tesnom závese za ním a Dušan ide opatrnejšie, ale s prehľadom nás dobehol a chvíľu pokračujeme traja - až do doliny pod Stříbrný roh(516). Tam sa ide bezhlavo, bez chodníka, na vrchol a späť. Hore šlape prvý Dušan, ja za ním a podomnou Aleš. Na vrchole si vymieňame Fix a chystáme sa nadol. Dušan si dáva radšej pozor, ja som tak medzi a Aleš nečaká a valí dole. V doline čakám Dušana a bežíme ďalej spolu, až na zrúcaninu Vraty - a tu si skúšame prvé lezecké kroky ku kontole :) Nasledovne výšlap cez Ptačí stěny, až na Bukovú horu, kde nás čakala pohostinná čipová kontrola. Na Aleša strácame niečo cez 2 minúty, čiže pohoda.
Ja s Dušanom Krajčovičom na kontrole. foto:Jan Sedlák
Doplnil som volačo, ale viacmenej sme si to nechali až na potom, keďže toto bol iba 11-ty km a ďalšia nás čaká na 19-tom :). Cítim sa super, tempo nieje vôbec rýchle - myslel som si, že zo začiatku to bude väčší zabiják ale je to v celku priateľné. Na Vitín máme rýchly zbeh, križujeme trasu, kadiaľ sa budeme vraciať a rýchlo dole do Malého Března - kde je K7 - čipová kontrola. Trocha vody a vyrážame za Alešom. Striedame beh s krokom do kopca na Vitín a nasledovne späť na kontrolu Buková hora, pípli sme sa, chlebík do ruky a pokračujeme. Momentálne sme v 24-tom kiláči, v tesnom ani nie minútovom závese za Alešom.
Hmm.. čo to bude? foto:Jan Sedlák
Polovica za nami. Ďalší číp nás čaká až o 18 kilometrov, tak môžeme veselo bežať. Konečne sa mi beží na parádu, po tom, čo začalo svetlo, je to len a len lepšie. Na Bukovej hore sme trocha dezorientovaní, ešte že Dušan ma GPS-ko. Bežím dole do dediny Zubrnice a hore hrebeňom popri Pláňi, cez Kamennú horu(601) a Sokolí hřebeň až na Fráž, kde sa odpájame na okruh cez Magnetovec. Hneď sa motáme a zdržiavame, kukáme do mapy a nevieme kde teraz. Prešli sme vrchol a schádzame dole, kde blúdi tak isto aj Aleš a volá Olafovi. Dušan si dal koliečko aj okolo Skalního hřiba, ja som preskúmal neznámu vyhliadku, až nakoniec Aleš niečo kričí.. Bežíme až na roh a tam sa skrývala kontrola. Dobre nás ponaťahovala, ale čo už, bežíme ďalej, dole do Veľkého Března - aj s Alešom. Tu sa šlo miernými rovinami, cez dediny Březí a Budov, až sme zišli do Olšiniek. Od Veľkého Března to už nieje môj beh, iba idem za chalanmi. Menšie sklony, asfalt a rovinky ja neviem bežať. Týchto posledných 5 kilometrov, boli mojími najťažšími, aj keď sme nebežali rýchlo. Dokonca som si od Aleša vypýtal magnézium, lebo som dačo pociťoval v nohe - istota je istota. Pokračujeme štvrťami v Ústi nad Labem, to mesto je snáď nekonečné! :) Konečne železničným mostom prekračujeme Labe a stojíme až na semafore - počkáme na zelenú a hor sa do cieľa. Do areálu Pionýr vchádzame v rade Dušan, Aleš a nakoniec ja.
Sme v cieľi!
Tak prvú etapu Loučení s parametrami vyše 55km/2400m som skončil na prvom delenom mieste s Dušanom Krajčovičom a Alešom Zavoralom. Trasu sme zvládli za 6 hodín a 12 minút. Štvrté miesto si rozdelil Tomáš Štverák a Maďar Gábor Nyakás, s časom 6 hodín a 33 minút. Ako tretí najlepší čas, na šiestom mieste doletel Ján Suchomel, s časom 6 hodín 51 minút. Zo žien prišla najrýchlejšie Kateřina Šoubová, s nádherným časom 7 hodín 14 minút. Druhé miesto obsadila Maďarka Judit Szabó, s časom 8 hodín 52 minút a tretie miesto obsadila Hana Svitáková za 9 hodín 43 minút. Myslím si že všetci účastníci si prišli na svoje. Výsledky prvej etapy TU: http://2015.tonerman.cz/ltr11.html
Z ľava: Dušan Krajčovič, ja a Aleš Zavoral
Tak Ďakujem Dušanovi, Alešovi a ostatným bežcom, organizátorom a mojim blízkym, ktorí mi držali palce. Na prvú etapu je to docela do pohody. Prišli sme pred obedom, takže máme vyše 11 hodín do štartu druhej etapy. 245 kilometrov mám predo dverami, tak sa pokúsim niečo prespať a oddýchnuť pred druhou dvojnásobnou etapou.
Link na druhú etapu TU: http://stovecky100.bloger.cz/ULTRABEHY-2015/Revitalizacia
2024 ©