02.09.2017. Bežím po hrebeni Malých Karpát smerom na Pezinskú Babu a premýšľam, že som už dhlo nenapísal blog. Rýchlik Zoška sa valí na Bratislavu a ja dúfam, že sa stretneme v cieľovej stanici.
Na štarte Rýchlik Zoška Bratislava. FOTO:Radovan Harach
14.07.2017. V piatok ma parťák Ivan Mudroň zobral v Martine a valíme na NTS. Ako je zvyčajne dané - super atmosféra, veľa kamarátov bežcov, vyrážak na registrácií, pár piv s pizzou a spanie u Ivanových známostí. Aklimatizačka prebehla ako po minulé roky, malo by všetko fungovať.
Štart Nízkotatranskej stíhačky. FOTO:Andrej Žitňan
15.07.2017. Strach, že by sa mi šlo zle a podobné záležitosti nemám. Od Malofatranskej stovky ubehli už 2 týždne, to by malo stačiť na plnohodnotný oddych. Bojím sa ako zareaguje žalúdok na klasické stíhačkové raňajky - praženica so slaninkou, chlebom a medovým čajom. Na tohtoročnú stíhačku sa vybralo iba pár odvážlivcov, eliminačkou na Čertovici by mali prejsť úplne všetci- dokonca..ani v pizzérií nebolo plno ako po minulé roky. Ráno vyrážame klasickým tempom smerom na Šumiac, kde na občerstvovačke líznem vody a hneď vyrážame. Po 1 km pohoda, po 2 km ach jaj.. a po ďalších som sám seba nechápal pokadiaľ som vydržal bežať najhorší úsek, aký som kedy bežal. Plytko hore až priam strmo s občasným asfaltom...už vidím vrchol Královej..Takéto úseky som v minulosti dokázal bežať až po 80tich km, kedy mi je už všetko jedno a telo je zvyknuté...ale od štartu?.. nechápem.. som na vrchole Královky a ja sa cítim super. Síce pred vrcholom nás predbehla jedna Česká dvojica a Ivané ma nejaké problémy s pútkom na batôžku, ale pokračujeme v našom tempe.
Už ju vidím..a stále sa točíme okolo nej... FOTO:Andrej Žitňan
Zbeh Bartkovej valíme, prebiehame okolo občerstvovačky Andrejcovej a rýchlo na Veľkú Vápenicu - zbeh do sedla Priehyba si užívame ako vždy - na prvú dvojicu ani tie za mnou nemyslíme, ale najpomalšie sa nechystáme ísť. Úsek cez Kolesárovú - Homôlku a podobne je ako vždy kostrbatý, ťažko behateľný a otravný. Beh s chôdzou je striedaný takmer v sekundách, zrak bdelý na technický terén, trčiace konáre do chodníka..
Ivan vybavuje na vysunutej živej kontrole v sedle za Lenivou u dobrovoľníkov- nech nás "počeká" studený kúpeľ na Čertovici. Po príchode je všetko nachystané, voda, jedlo a plno úsmevov.
Každý po svojej chuti.. Čertovica.
Zdržali sme sa dlhšie ako sme plánovali, ale potrebovali sme to. Pomaličky šplháme na Rovienky..vpredu v rázsoche Králičky vidím vedúcu dvojicu.. prepočítavam na oko 10-20 minút.. Počasie sa stupňuje, ale sme docela v nálade.. prichádzame na Chopok, čaj chutil neuveriteľne super, no nesadol nám. Je zimšie, ale ostávam triko-kraťasy ako aj Ivan a je dobre.. Musíme sa posúvať to je hlavne.. 
Príchod na Kamennú chatu
Ďereše(2004), Poľana(1890), Kotliská(1937), Chabenec(1955).. Znie to tak mocné..take veľké.. no popri hrebeňovke mi to príde ako kopčeky.. Na pohľad vysoké, no keď ste pod ním na hrebeni, sú to väčšinou pár minutové záležitosti. Pri behu na útuľnu stretáme vysmiatú dvojicu ako stúpa naspäť na hrebeň. Zdeněk Hruška - Ondřej Tabarka. Zdravíme sa a vidíme, že sú v úplnej pohodičke.. tak to má byť.. Nám tiež nie je zle:) Vŕšky po Veľkú Chochuľu sú mierne, už len jeden zbeh z Prašivej a výbeh od občerstvovačky v Hiadeľskom na Kozí chrbát. Otvára sa nám brána do Donovalov, pozeráme na seba, za seba, pred seba.. a sme tam!
Finiš NTS 2017
Došli sme na druhom mieste za 15hodín a nejaké drobné.. Na Nízkotatranskej stíhačke som s Ivanom bežal 3 krát - v zbierke máme všetky prvé tri miesta, myslím si, že po športovej stránke máme byť na čo hrdí. No o to nešlo.. odniesol som si toho moc..Ďakujem, atmoška a známi, organizátori a dobrovoľníci. Taktiež za úlomok z víťaznej torty od Ivanových rodičov, rád som sa zas stretol s mojím profesorom Geodézie. Super akcia! (Ďakujem za odvoz Jánovi a Katke Markovej s priateľom do Martina). Samozrejme rodine a ostatným za podporu. Osobné špeciál Díky nemôže chýbať Ivanovi- môjmu najlepšieho parťákovi, s ktorým som už bežal neraz, ale ako tímova dvojica 9krát!
Krátka kvalitná ukážka z Nízkotatranskej stíhačky 2017 od Adama Lisého TU
Výsledky TU
Po NTS som pracoval, oddychoval, chodil po oslavách a s priateľkou po prírode. Medzi NTS a UltraFatrou sú až 2 týždne, čo je ešte dlhý čas medzi natlačenými akciami v Slovenskej ultratrailovej lige.
Východ slnka nad Martinom
29.07.2017. Po ťažkom prebudení ráno šmykám na feldičke do Ružomberka, aby som stihol bus do Harmanca. Cestou v buse si nič nepamätám, iba záblesky z občasného prebudedenia, keď som padal zo strany na stranu. Raz som si tresol hlavu o okno,raz som sa budil ako pomaly padám na spolusediacu. Po vystupení z autobusu som sa cítil rozbitý, všetko ma bolelo. Pár minút v sviežom rannom vzduchu s fajným kolektívom ma prebudilo.
Štart Ultra Fatry
Po štarte som sa cez Japeň(1154) dobre rozklusal, pekný výšľap a pekný zbeh do Starých Hôr - a môžeme začať. 
Občerstvovačka v Starých Horách
Kopček na Majerovú skalu(1283) už poznám, preto ešte vydýcham, od nej sa začína ten pravý beh. Na vrcholku sme za chvíľku a striedavým pobehom cez Líšku zdolávam Krížnu(1574). Je vcelku teplo, vodu už šetrím, rozdýchavam a beh cez lúčnatý Frčkov a Ostredok je mäkký a príjemný. Trasu mi znepríjemňuje iba nový rupsak, ktorý testujem prvý krát. Prechádzame zákutiami Koniarok, Chyžiek a traverzom popod Ploskú až na chatu pod Borišovom. Živá kontrola je super, zdržiavam sa dlho,pretože je teplo a kým sa napijem, ták aby som nebol smädný...tak nejaký liter-dva padne. Rozbehol som sa pod svah Ploskej a pomaličky hore. Tam chýba kontrola, tak si robíme spoločnú foto.
Zbeh z Ploskej
Bežíme z vrchola Ploskej(1532) do sedla lúčnatým hrebeňom popri najrýchlejších ženách UltraFatry, Luciu Dobruckú tu obieha Viola Slaná a popod Čierny Kameň sa drží za mnou. Za chvíľočku ma Viola predbieha, keď si dávam posedenie pod Minčolom a pokračujem pomaly za nimi smer - Rakytov(1567). Konečne Rakytov! na Rakytove som ešte nebol, a veru je to asi najkrajší kopček z trasy. Nasleduje pár pekných úsekov a už sa neviem dočkať občerstvovačky, pretože bez vody sa beží zle :) Na Smrekovici je rušno, mnoho úsmevov a energií. 
Viola a ja pred občertvovačkou, pri Hoteli Granit na Smrekovici
Krásna časť UltraFatry od Smrekovice cez rezerváciu Janošíkovu kolkáreň je tichá a divoká, žiaden gíč :) Spod Šiprúňa v zbehu predbieham Violu a idem si už svoje, pomaličky sa mi začína ísť zregenerovane a dobre, škoda že už je trasa pri konci :) Trasa vrcholčok Vtáčnika(1090) obchádza, ale mne to nedá a musím si naň vyjsť a bežím ďalej cez Malinné(1209) a rýchlo dole na Malinô Brdo- kde je super občerstvovačka a moja Zuzka s kamoškami Terkou a Paulínkou, ktoré sa vybrali na turistiku a trošku lemovať trasu UltraFatry. 
Pred Malinnô Brdo
Teším sa na Sidorovo-Hýrovú(1099), ostrý stupáčik, ale ako si už pamätám, tak krátky. A je to tak, začínam potiť a som hore.. Pekný výhľad.. Dopĺňam tekutiny a posledný úsek pred nami. Zo päť zúbkov hrebeňa Veľkej skaly som ako tak pobehal, ale myslel som, že to už iba zbehnem do Ružomberka, naopak bolo to dosť technické a pomalšie. Pod Kalváriou zapínam turbíny a som v cieľi! Parádička.. Dobrá práca organizátorov a dobrovoľníkov. Konečne niečo aj vo Veľkej Fatre. Ďakujem. S časom 8:10 som veľmi spokojný, až nad mieru. Celú trasu som si hovoril nenechaj sa zlákať, pohoda opatrne...o týždeň máš Východniarsku 100vku:)
V cieli Ultra Fatry 2017
Výsledky sú neskutočné, padli aj traťové rekordy. Ja si dávam rýchle pivko, sprchu, pokec s dobehnutými a vydávam sa pešo späť po trase naproti Zuzke. Ďakujem za akciu! Vidíme sa o týždeň na Východniarskej stovke.
Výsledky Ultra Fatra TU
Pekná sobota za nami. V nedeľu treba regenerovať tak sa vydávame na Šútovský vodopád a do jej chladnej vody sa pokúpať a poďakovať sa telu:) Ani som sa nenazdal a o štyri dni už cestujem na východ.
04.08.2017 piatok. Z Martina do Vrútok na vláčik a Šarišanom do Prešova. Kráčam pomaličky až ku škole Mladosť s Peťom Gemeranom a Gontkovičom. Registrácia a super nálada, akurát, že v telocvični mi je teplo- tak s pár bláznami spíme vonku a popíjame pivko.
05.08.2017 sobota ráno, je vlhko a nechce sa mi nič. Pomaličky sa balím, obliekam a presúvam na štart.
Štart a kontrola povinnej výbavy pod Kalváriou v Prešove
06:00 vyrážame do teplého dňa cez kopček Kalvárie, lesíky, Borkút, popod Furču, popri vŕšku Šašíky cez Kendický kríž, Ščerbovú horu až dole do doliny Svinky. Zatiaľ trasa vyzerá byť pohodlná..ale tá vlhkosť a teplo mi nerobí dobre a pomaličky spomaľujem. Zopár ľudí spomínalo, že z rána sa im beží super sviežo, a ja som potil už všetko, pár km za mnou a prvé tyčinky, vypitá všetka voda aj s rezervou, bojové situácie od štartu. Z doliny Svinky sme preklusali ku Pillerovemu prameňu, kde mala byť kontrola, tak si ju vyfotíme. Zdá sa mi,že bola o niečo vyššie.
Pillerov prameň
Na Kašajovke odbačáme doľava a cez technickejší terén zbieham cez pekné vyhliadky Skalky dole do Kysaku.
Vyhliadka Skalka v zbehu do Kysaku
Bežím po dedinke a živá kontrola zatiaľ nikde. Troška rozpaléneho asfaltu a som tam. Na občerstvovačke dávam radlera na šupu, dopĺňam vody a o chvíľku je všetko ako má byť. Dobrá náladička. Takmer prvých 23km za mnou, prišiel som asi na 19tom mieste a min.10 ľudí prišlo po mne a predomnou odišli. Bol som v celku rozbitý. Ale začiatky mávam také, od 70tého bude dobro:) 
Orosená 12°ka vyráža z Kysaku
Dovi- smer Kysacký hradný kopec, pekný vŕšok a oddych po občerstvení. Stretám Pištíka Dobruckého a niektoré časti sa doťahujeme. Vpravo vidím Janošíkovú Baštu, tak hádžem rupsak na zem a vybieham na skalu pre výhľady. Pišta taktiež :) Však nechodíme sem každý deň. 
Výhľadík z Janošíkovej Bašty smerom na Veľku Lodinu- za chvíľku sme tam!
Cez Prielohy sa stáčame do Veľkej Lodiny, kde cez dedinu a popri Hornáde sa doťahujeme s Gabikou Ambrušovou a Peťom Mazánom až po tajnú živú kontrolu medzi Malou a Veľkou Lodinou. Zas dlhá prestávka na občerstvovačke. Hlava pod vodu.. chvíľkami zmýšľam nad osviežením v rieke, ale ideme ďalej. Za Malou Lodinou vidím Gabiku s Peťom ako kráčaju rozpálenou lúkou.. Snažím sa bežať, ale je to rozkopané, idem do kroku a stáčame sa vľavo, som hotový.
Na Ružínskej vyhliadke
Ružínska nádrž pod nami
Riadny stupák, kde nahor vychádzam s Peťom, posedíme na padnutom strome a pokračujem cez krásnu Ružínsku vyhliadku, na vlastné značenie skalnatým ťažkobehateľným (ťažkokráčajúcim) Bokšovským hrebeňom- 5.stupeň ochrany, tak žiadne odpadky. Prechádzam cez mnoho vŕškov a rozbieham sa dnes prvý krát..všímam si, že behať sa toto nedá a ľudia predo mnou kráčajú, tak sa snažím, čo najviac behať a predbieham zopár rozumných ľudí, čo si dávajú pozor. Najkrajší úsek. 
Sparťán terén pravých ultráčov
Opúšťame Boškovský hrebeň šikmým zbehom a stúpaním cez Gáľovú a dole až do Košickej Belej- kde je živá kontrolečka. Úsek Košická Belá - Kojšov je pekný a dosť behateľný. S výnimkou výstupu na Železný vrch(818), Chatu Lajošku(cca 900). Tu nás čakala skvelá polievka a samozrejme orosené pivenko, potom sa pokračovalo, traverzovalo viaceré svahy, zastavil ma až stupák cez okno Červenej skaly, kde pokecávam s lezcami, vraj sa im šmýka a nepomáha ani máďžo na spotené ruky. Nečudujem sa!
Červená skala
Výšľap a zbeh do Kojšova. Kojšov cca 73km, príchod 18:26. Živá Kontrola, parádička. Posilnenie a hor sa na najvyšší bod trasy.
Vychádzam z Kojšova, v pozadí Folkmarská skala a masív Murovanej skaly
Po pravidelnom miernom stúpaní sa pomaličky vyzdvihujem nad 1000m hranicu a nie je to vôbec hrozný kopec,je mierný. Snažím sa vyjsť čo najviac z lesa, lebo vidím, že slnko už padá dole za hory, a stíham! Jo.. Nádhera, skáčem ako malý a bežím ako nový! Ide noc a ja konečne ožívam, horúci deň dal zabrať. 
Môj západ slníčka spred Kojšovskej hole
Naše veľhory najkrajšie
Z vrchola predbieham dvoch bežeckých parťákov a valím popri Chate Erike, zbehom až do Zlatej Idky..a tu kráčam dedinkou a hľadám občertvovačku, kukám itinerár a volám Belovi či som správne, lebo som už vbehol do nejakej súkromnej oslavy a nechápali.. Belo hlavný organizátor vraví.. áno ideš dobre, pokračuj až na Zlatú Idku, VSŽ.. ooo tak bežím ďalej a je to tu živá kontrola. Super je pol 11nástej večer a cítim sa už dobre. Zo Zlatej Idky po Hýľov je pekný lesnatý úsek a v tomto úseku stretám Riša Pouša, dedinou Hýľou mu trošku odbieham, ale v momente zablúdim a zas sa spájame a pokračujeme spolu. 
Čelovka skapala, náhradnú bez pracok na hlavu používam do kopca, a svetielko v ruke z kopca :)
Foto:Rišo Pouš
Cez Nižný Klátov sa dostávame na poslednú živú občerstvovačku Chata Klatovnianka, kde nás vítajú a osviežujú do posledného 15km úseku. Posledné stúpania chutia najlepšie a mi krokujeme poväčšine už, stáčame sa na Horný, Dolný Bankov, Košice-Čermeľ. Maličký stupáčik a mierne na Hradovú ku Vyhliadkovej veži- krásne vysvietené Košice..áá cez vysviečkovaný chodníček do Košíc - Ryba Anička. 
Týmto chodníčkom kráčam prvý krát - Východniarska 100 je u konce. Foto:Rišo Pouš
Sme tu! Skončil som na delenom 3.-4.mieste s časom 22:28, čo je v tomto pekelnom počasí pre mňa niečo neočakávané. Neveril som tomu ani v cieľi- kde ma čakala Zuzička a ránko sme si pekne zašlapali na stanicu. Ďakujem všetkým za slušne dlhý príbeh na Východze, orgom, dobrovoľníkom :) 
Rišo a ja v cieli V100. Foto:Tomáš Dančo
Výsledky Východniarskej 100vky TU
V pláne som mal na tento rok 100 MKMK (207km/7500m), minulý rok som sa jej na poslednú chvílu vzdal, ale tento rok idem do toho. K tomu plánu patrí aj dôjsť Východniarsku 100 tak, aby som bol v pohode a o 2 týždne na 100 MKMK sa cítil fajn. Ubehlo to rýchlo ako voda- po minulých akciách a v poslednom rýchlom triptychu NTS, UltraFatra, V100 sa cítim byť ešte v pohode. Nie v kondicií, ale proste ,,v pohode,, :) Víkend medzi samozrejme nebežím, zvolili sme prechod pohoria Žiar od Znieva cez Sokol, Chlieviská po Závozy a podobne. Nohy potrebujú vytriasť.. Je deň D, rýchlik do PN a na minútu nečakane vybavený odvoz Petra Čermáka do Chtelnice. Vďaka, sme tu všetci, toto bude zatiaľ môj najdlhší príbeh- cieľ? ísť.. čo najďalej..ísť. Nízke Tatry, Veľká Fatra a Volovské vrchy hádam predpripravili psychiku na blúdenie do Malých Karpát.
Peter Mazán a ja na štarte 100 MKMK v Chtelnici.
18.08.2017. 22:00 štart. Rozbiehame sa hore dedinou smerom na Výtoky, dolina tichá, teplúčko a pohodové tempo. Postupne sa dostávam na hrot a nehrotím, ale držím ako také tempo cez Výtoky, Komárovú, Ostrú úboč, Skalie až do Hradišta pod Vrátnom v 22km, kde som mal super publikum- ľudia prechádzajúci zo šenku do šenku. 
Pohoda, noc je mladá, a cieľ nedohľadne. Vyrážam smer Rozbehy klasickým tempom, žiadne extrémy. Po príchode na asfaltku cez Rakovú, to už poznám, a v láske pre beh tento úsek nemám, ale odbačám doprava po zelenej do kopčeka, teším sa.
Z Rozbehov bežím po modrej na Vápenkovú skalu popod veternú elektráreň a stojím, kukám do itineráru či sa neodbáčalo ku rozhľadni pred Vápenkovou skalou. Nič nenachádzam, sakra.. vraciam sa späť ku rozhladni, pri nej sa v rýchlosti otáčam a môžem bežať ďalej :) Z Hrubého Kamenca zbežík pri v.n. Buková- tu asi nebude kontrola, nie sme na Štefánik Traile. Skôr pekny stúpačik na Záruby. Na Ostrom kameňi som zablúdil za hrad, tak som sa vracial iným chodníčkom ale tam spal nejaký párik v spacákoch, tak som ich nechcel prebudiť. Volím tretí chodníček a ten končí na zraze- pod ktorým je ďalší..po premýšľaní som ho jump-ol, aj keď doskočisko bolo nanič. Ideme ďalej smer Záruby(767) a parádny zbeh do Jahodníka, 54km, živá ale milá tichá kontrola na peknom mieste. Ďakujem, pomaličky sa vyberiem na už známu Čiernu skalu(662).
Ranný pohľad z Čiernej skaly
Na vrchole zaslúžený oddych, a žiadne naháňačky, neviem, kto je za mnou v akom čase, ale s radosťou by som ho počkal, ak je hneď za mnou, na chvílku odťažiť tú slobodnú samotu:) Konečne je čas na fotenie, tma ustúpila, akurát že asi bude teplejšie.
Plavecký hrad od Mikuláša
Rýchly zbeh do Plaveckého Mikuláša a krásny hrebeň na Jeleniu horu- čumím ako puk na tie výhľady- paráda! Viem, že cez Amonovu lúku som mal ísť, ale cez Jelení hrebenčok som netušil. 
Hrebenčok Jelenej hory
Počasie je teplé nato že je ráno, každá kvapka vody mi je vzácna, a tak rýchlo do Plaveckého Podhradia. Bežím cez celú dedinu hore a občerstvovačka je v kopci, kde prichádzam orosený- ,,radler alebo čo, poprosím,, nemáme, ale z domácich zdrojov niečo nájdeme..Ďakujem, super ľudia.
Kráčam na Vápennú, premýšľal som dnes nad všeličím, paranoidné stavy mi už prešli v noci. Premýšľam..75 kilometer považujem obyčajne ako cieľovú rovinu, kde sa posledných 30 vždy rozbieham. Ale dnes nie..ako tak počítam.. ešte raz tak a bude to 150km.. a jeden maratón.. a ešte menší dodatok. Hmm.. Pred 9-tou ráno cítim vrcholový vánok Vápennej-Roštúna(752).
Vápenná zdolaná!
Zbeh do Sološnickej doliny poznám už veľmi dobre, no s Veľkým Petrklínom som si potykal po prvý krát. Riadny záder, ale krátky.. na vrchole nejdem na rozhladňu- tú si nechám na Malokarpatskú vertikálu. Strmý zbeh dole do doliny a pre mňa zlý úsek na Vývrat, takéto úseky sa mi nepáči behať, ťo zväčša krokujem, asfalt s miernymi vlnami.. šetrím sily na ďalšie časti.
Samoobslužná kontrola Vývrat
Vývrat 88km- samoobslužná kontrola, vytiahnem colu z vreca, prelievam do pollitrovky a pomaly sa zdviham k vrcholu Vysokej, v úvahe, pocitoch, dobrej nálade si kráčam, až som hore. Z tejto strany som vyšiel na Vysokú(754) asi po prvé, a bol to pekný kopček. Spravím fotečku a krokom sa chystám na zbeh.
Vysoká z mojho pohľadu
Zbeh poznám naspamäť, tak valím a bežím po lesoch, lúkach, cestách po vyhliadku Zámčisko(468) skoro stále. Som tu prvý krát, tak sadám a obzerám okolie a pomalšie zbieham do Harmónie na živú kontrolu v 105-tom km. Začalo intenzívne pršať. Na kontrole sa zdržiavam, pokecnem dačo a pomaly krokom, neskôr klusom sa posúvam ďalej.
Vyhliadka Zámčisko
Smerom hore na Kuklu(564) premýšľam, že idem pomaly, až sa mi to nezdá. Hore na vrchole si dávam posledný dlhší oddych a dupnem nato. Pretože, ak ma rozum neklame, 100vka za mnou, 100vka predo mnou. 
Rozhladňa na Kukle
A rýchlo do Smoleníc, teším sa tam, čakajú ma tam veci, tam som si povedal, že sa mi bude lomiť 100MKMK a odtiaľ to už dojdem na zotrvačnosti ako med. Taky bol plán. Cez Častú, Doľany, lesy, Lošonec, Jahodník, Vlčiareň konečne zbieham popri Smolenického zámku a hovorím si, že dolu ma čaká občerstvenie v dedine. Po príchode do dediny sa trasa stáča doľava a popri hlavnej ceste pokračuje smer Smolenice,vlak- v tomto úseku sa mi moc nedarilo, dole hlava, cesta, auta..a bež..Smolenice(137km)- živá kontrolečka. Pribieham mokrý ako myš, ale nevadí mi to, horím, potím, teplo mi je a aspoň niečo chladí hlavu počas.. Stíham ešte aj Slava zo super koláčikmi. Vďaka. S radosťou si prezúvam po strastiplnej ceste ľahšie topánky (INOV-8 Terraclaw 220) a obúvam tie ťažšie s mojej skromnej zbrojnice..moje Vikingy..najlepšie. Ostatné všetko môže ostať. Idú, nazdar.
Príchod do Smoleníc. FOTO: FB archív 100mkmk
V Smoleniciach sa dozvedám, že na predchodzej občšersvtovačke doletel Peter Matej iba 6 minút po mojom odchode. Očakával som, že o chvíľu pôjdeme spolu. Zo Smoleníc bežím cez Trstín, lesíky do Naháča a na Katarínku, kde je samoobslužná občerstvovačka- pekné to miesto. Dávam slabú čelovku a teším sa na poslednú noc! Vliezam z lesa do Dobrej Vody a hurá na Výtok, fajná tichá atmosféra, pobudnem a pomaly sa pohnem. Teším sa na týchto ľudí, keď ich uvidím po nočnom 40km okruhu a do cieľa-len sa tak zapráši.
Vchádzam do lesa pod Klenovú, GPS mi blbne, ale nachádzam kontrolu na Klenovej(585) a strácam kontrolu nad terénom. Je hmla, stratil som smer, vraciam sa kúsok naspäť, no už nenachádzam odrazko, tak idem späť na kontrolný bod a le nenachádzam ho, podľa GPS neviem nič.. mecem sa po lese, šmýkam sa lístím a premýšľam, čo zas do prdele vyvádzam! aby mi nebolo málo. Po vyblúdení prichádzam zas na kontrolu, ja behám, motám sa okolo vrchola ako na hubách. Zver je po celú trasu na každom rohu, na každej lúke, v každej tme im svietia oči a mňa len teší tá sila prírody, osamelosti a sily v hlave. Nejdem na zotrvačnosť ako bolo v pláne. Začína sa mi ísť lepšie ako na stovkách. Po 160km sa mi ide úplne lahodne, spravilo to aj prezutie do pohodlných topánok, ale aj chodidla a nohy sa dostali za tú vzdialenosť a čas do lepšej kondície a konečne môžem zrýchlovať. Na Bradlo sa vyštverám ledva ledva, skoro ma zabrzdilo.. Hore je tma ako v rohu, nič nevidím, čelovka neosvieti absolútne nič. Blúdim po vrchole, bežím ku Mohyle a späť na parkovisko, pomaličky nakúkam dole a vidím svetielko- zbieham a áno som tu.. živá kontrola v 174-tom km, na čele s Palinom Urbaníkom, och super, posedím, prehodíme pár slov a musím ísť. Už padá pena, cítim vôňu cieľového piva.. Pali vybieha so mnou skoro až po Mohylu, vďaka. Pobehujem si kadiaľ ma vedie GPS-ko, lazy, ne-lazy, dolinky, cesty a vybieham popri horárni Klenová na kopček a za mnou na lúke vidím svetielko- žeby Matej?
No nič, zbehnem na živú kontrolu Výtok II. v 196km !! 200vka na dosah. Dal som sa dokopy, dal som si oddych a idem nato. Bežím do kopčeka späť a miernym zatočením sa stáčam na Chtelnicu- Ojój áno to je ten smer, tentokrát nejdem okolo, idem priam na ňu a rovinky bežím na tempo. Vravím si, odkiaľ je tá sila, beží sa mi lepšie ako na 5km behu, beží sa mi lepšie ako na 100vke, lepšie ako na štarte, najlepšie ako sa mi zatiaľ bežalo. Voľno, pohybmi ako chcem, bežím do strán, vľavo či vpravu, skúšam bežať dozadu, odrazu nič necítim, nechápem túto filozofiu tela, nerozumiem sa do toho. Na 100vke od 70km na 80% nič necítim, vždy sa mi beží dobre a sviežo, neskoro na dobehnutie prvých, ale lepšie, ľahšie a rýchlejšie ako prvých 50km. Tak isto aj teraz, od 175km, od Bradla sa mi bežalo ako po koberci doma. V poslednom zbehu do Chtelnice si dávam šprint do dediny a ulicou stále rýchlejšie, trocha zabúdam odbočiť doprava, ale pár metrov na 200-vke, je asi bez debaty.
V cieľi 100MKMK
Ešte schody a som v cieľi. Neverím.. Verím.. Ako sa toto môže diať, niekedy mám dosť po 50tke a neviem si predstaviť ako o týždeň prejdem 100vku. O týždeň na 100vke pohodička, 2x lahšie ako na predošlej 50tke. Takto som si nevedel predstaviť, že dokážem prejsť 200vku, po nekonečnej dlhej Východniarskej 130tke- čo to bude 200... A berem to ako 100vku, rozdiel som v tom nenašiel, iba že to bolo 2x dlhšie :D
Je 04:50 ráno, stojím v cieľi a rozjímam, čo sa vlastne stalo. Nejde o čas a miesto ako som prišiel do cieľa, štatistiky idú vedľa- keď toto zažijete. To, že som prišiel prvý za 30 hodín a 49 minút, som si uvedomil o pár dní. 20 minút po mne prichádza Peter Matej a za 2 hodinky tretí Jíží Hejkrlík.
Celkové výsledky 100MKMK (207km/7500m) TU
Ďakujem za veci z DOHORY.SK
Ďakujem Danielovi Neštickému s deťmi, že ma zobrali do PN, pre ďalšie posúvanie sa. Ďakujem, všetkým organizátorom, dobrovolníkom a všetkému, čo som zažil na týchto akciách. Vidíme sa o 2 týždne na Rýchliku Zoška Bratislava, Sziastók!
Hranice existuju iba v hlave, a dobre si premysli, kam ich posunieš zajtra. :)
2024 ©