ULTRALANOVKA PRE PLAMIENOK 08.04.2017
Po minulom roku bolo samozrejmosťou, že idem! Žiadne rozhodovania, plány, ciele ani tréning. V piatok ešte pracujem a presúvam sa do Bytče. Večer 7.4. vyrážam busom z Bytče na vlakovú a vlakom do Bratislavy.
Som unavený a chcem si pospať. Dlho mi trvalo, kým som našiel miesto na sedenie, pretože uličky boli plné a ťažko sa presúvalo cez vagóny. No nakoniec som ho našiel v kupéčku s jednou nonstop volajúcou Taliankou a dvoma dievčatmi, ktoré mali takú rýchlu konverzáciu, že ešte nedopovedali jednu vetu a už začínali druhú. Spánok sa moc nekonal teda. Po príchode do BA sa stretám s priateľkou a ideme si sadnúť, musím doplniť nejaké tie pivné minerály a tak ďalej- pochopiteľne. Netreba to brať na ľahkú váhu! :D
Atmosféra v Kolibe pred štartom. Foto:Mcihal Kostka
Po pešej prechádzky hore, prichádzam na Kolibu a stretám ako prvého Dušana Krajčoviča -ako minulý rok. Neskôr ostatných. Samozrejme sa presúvame do vnútra Koliby a ideme sa občerstviť a ešte čosi posedieť. Úsmevy ľudí a pozitivita vravia tento čas za všetko, všetci tvoríme seberovných a prichádzame na pomoc druhým, ktorí to potrebujú. Teplota vonku je pre mňa ideálna, volím tenké dlhé tričko, tradičné kraťase a pevnú botu od Vikingu (vďaka Dohory.sk).
Štart. Foto: Michal Kostka
Po príhovore čakáme na štart, tento rok v dvojpočetnom zložení ako ten minulý. Začíname.. bežím si v predu, chytám sa Dušana Krajčoviča, ktorý tento rok zvolil aj paličky a skúša pomalšiu techniku behu ako vlani. No tak či tak, prvé koliečka máme pod 20minút a dlho držíme tempo okolo tej 20tky za min. Vďaka mu, že sme si to riadne nadupali na začiatku. No neskôr, po prvých hodinách ostáva na občerstvovačke pri Kolibe a uvidí. Jasné, ešte je časú a časú..
Ja s Dušanom. Foto:Michal Kostka
Ide sa mi fajne, užívam si to . Parádička.. Nohy mám ťažké, no tým že koliečko má iba 3km a v ňom sa často mení forma behu, hore-dole, nohy stíhajú aj regenerovať a dávať sa dokopy samé. Po nevedno koľkom koliečku mi vravia, že Dušan šiel do Koliby si sadnúť, utekám za ním a dúfam že to ešte nebalí. 
V noci bolo super a ráno prichádza, ani som sa nenazdal. Vždy som si myslel, že 24-hodinový beh musí byť veľmi dlhý ale tento mi ubieha dosť rýchlo a ani raz mi neprišlo 3km koliečko stereotypné, ale naopak, každé bolo iné a zas si beriem zo sebou kopec zážitkov.
Prišlo ráno a začalo sa pomaličky oteplovať. U mňa to znamenalo veľa, ja cítim každý stupeň a potím každý meter, tým pádom som sa po každom koliečku poddal chúťkam, veľa pil a dopĺňal.
Ľudia mi vraveli, že som biely jak stena.... že či som nezmokol náhodou a podobne :) Nikomu sa ani nečudujem :D .. Ale každý bol skvelý, všade úsmevy, všade skvelí ľudia, som rád, že som sa medzi vás dostal. 
Vladimír Nosáľ. Foto:Michal Kostka
Juraj Macák a ja. Vďaka za podporu v pár koliečkách. Foto:Michal Kostka
Ak tak plynul čas, prišla aj priateľka Zuzka, ktorá robila dobrovoľníčku, takže sa mi koliečka spríjemňovali stále viac.
Organizátor tohto skvelého projektu v akcií - Martin Urbánik. Foto:Michal Kostka
Asi v 90 tom kilometri som pociťoval prvé náznaky môjho žalúdka. Uhh.. priznávam sa, že toto jediné som nečakal a dúfal som, nech sa to nezhorší, lebo s tým sa moc pokračovať nedá. Myslím si, že ho zaťažovalo moje veľké a rozmanité konzumovanie po každom 3km koliečku. 
Silvia Petrjánošová a Ľubomír Bučko. Foto:Michal Kostka
Silvia s parťákom makali riadne, vždy keď som šiel okolo nich, nikdy som ich neprichytil pri nejakom oddychovaní, vždy beh, rýchly krok a úsmev na tvári. Dnes z každého žiarí veľká sila, odhodlanie a pozitivita.
Peter Fijalka a ja. Foto:Michal Kostka
Ešte že tu máme tento kopec, dával veľmi zabrať, ale dá sa v ňom aj oddýchnuť. No už prichádza 100km a cítim poriadne žalúdok, nereagoval na nič, všetko sa mi hromaždilo, nič netrávilo - a smädný, hladný som bol stále viac.. no už som do seba nič nezmestil :D hmm čouž..
Jakub Pediač a ja v mojom poslednom koliečku. Foto:Michal Kostka
Presne tak. Už som bol rozhodnutý, že dočasne končím a idem sa dať dokopy, čosí prespať do Koliby a potom sa uvidí čo ďalej. Posledné koliečko som šiel s Jakubom ešte v dobrom čase, pod polhodinku, no po príchode na občerstvovačku sedím, ležím, až sa sťahujem do Koliby, kde som zaspal. Budím sa, žalúdok bolí a nechce nič.. Pred šiestou večer prichádzajú aj mojí rodičia. Posedávame, rozprávame sa s ostatnými a užívame si posledné chvíle. Keďže mi neni najlepšie a nebývame najbližšie Bratislavy, prichádzam s myšlienkou, aby sme odcestovali, budeme skôr doma, všetci sa môžme dobre vyspať a podobne. Rozlúčka nebola ľahká, neodchádzalo sa mi len tak. Slzy v očiach, ale veriací, že som urobil čo som mal, niečo dal, podporil a samozrejme zobral zo sebou do života zas viac, ako som mal pred tým. Teším sa zas na budúci rok. Gratulujem všetkým ktorí sa postavili na štart tak namáhavej 24hodinovky. Ďakujem všetkým za podporu, rodine, priateľke, bežcom, okoloidúcim, všetkým.. Ďakujem organizátorom za super prácu!..
Pre Plamienok sa vyzbieralo vyše 11 tisíc eur, v tomto skvelom projekte. Verím, že si každý človek prišiel na svoje. Pozitívnou energiou bol nasatý každý človek, ktorý prišiel do okolia lanovky.
Korunovaní Michal Stehlík(135km/8400m) a Silvia Petrjánošová(114km/7200m).
Vďaka za akciu, keďže som nemal športové ciele, nemal som žiadny zlý pocit počas priebehu a skorším ukončením. Práve naopak. A keby som to mal brať športovo, nemám byť na čo sklamaný keďže 114km/7200m za necelých 17hodín je pekný výkon, pre netrenujúceho človeka :) Držte sa! vidíme sa!
2024 ©