LAZOVÁ STOVKA 22.04.2017
Lazová stovka spája mnoho ľudí a tvorí mnoho zážitkov. Trasa vedie Myjavskou pahorkatinou a Bielými Karpatmi, cez krásne miesta ako Bradlo, Branč, Veterný mlyn Kuželov, Veľkú Javorinu či popod vypínajúci sa Čachtický hrad a vypadalo to tak, že tento ročník nás čaká aj snehová nádielka. Všetko je krásne, no profil trasy po bežeckej stránke je veľmi behavý, s dlhšími asfaltovými úsekmi a miernými kopčekmi. To mne absolútne nevyhovuje. Minulý rok boli pre mňa Letecká a Lazová najťažšie stovky, no tento rok to vyzerá zatiaľ v pohode. Taktika je jasná, keďže mám 2 týždne po akcií a týždeň pred akciou - nerozbiť sa :)
Zabuchnuté kľúče na vlakovej v Bytči
Po práci ihneď balím veci, nasadám do feldičky a fičím do Bytče, prebalím veci a fičím na vlakovú do Bytče. Mám 3 minúty na vlak - všetok materiál z predu hádžem na zadné sedadlo, vpredu zamykám, vzadu sa balím a prezúvam - všetko mám, parádička..dám dole cuplík na dverách a v rýchlosti zabuchnem dvere.. á Sakra..sakra!! kľúče ostali na sedadle.. urobím dve koliečka okolo auta..musí sa tam dať dáko dostať..no teraz nemám čas.. Jooj, už som si myslel, že aspoň jedna akcia bude pre mňa normálna :D Bežím na vlak a zisťujem, že má meškanie.. áách, teraz sedím 5 minút na nástupišti a hlavne, že kľúče zabuchnuté v aute. Vo vlaku nechcem spať, lebo je to chvíľka a pomaly sme v Piešťanoch, presúvam sa na autobusku,stretám Elišku Kaniovu, Juraja Macáka a Jakuba Vranu a iných, ktorí tak isto skrz vlaku zmeškali prestup. Ták vo štvorici s Jurajom,Jakubom a Eliškou volíme taxík do Vrbového a po privítaní sa s Lazovkármi v telocvični a registrácií - smerujeme na jedlo s pivkom. Neskôr sa k nám pridáva Peter Knížat, takže o zábavu bolo postarané.
Slavov (organizátor) večerný brífing ako má byť...
Po neúplnom spánku a neuspešnom rannom wc, som sa nejak dopratal na štart. Slavo Glesk dá nejaké to slovo a odpáli to! 06:30 ŠTART!! Umiestnil som sa do stredných radov a pomaličky som sa rozbiehal.
Róbert Frohn, Tadeáš Vyvijal a Tomáš Štverák na hrote. FOTO: Martin Stolar
Úplne prvých som poriadne ani nevidel, akurát na rovinke za Vrbovým, kde pomaličky zisťujem, na aké tempo mám, rozbiehám sa na to moje a idem.. 
Bradlo pred nami, počasie ideálne
Les od Vrbového popri Veľkej Peci a podobne, bol mäkký a pekný.. Bežal som takým ľahkým, ale nie pomalým tempom, bolo dosť rýchle na mňa, pár ludí ma predbehlo, pár ostalo za mnou, no jediný, kto mal podobné tempo, bol zas Juraj Macák, s ktorým viacmenej pokračujem ďalej. 
Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle s Jurajom
Tak na prvej kontrole na Bradle si beriem hlavne vodu a niečo aj zajedám, pretože mi bolo moc teplo a už čoto som vypotil. Sme takmer 20km paráda, ide to ako má. Pokračujeme cez rôzne lazy, lúky, ale aj dlhým asfaltom od Polianky po Škarítkovcov, kde som si sledoval tempo a viacmenej spomaľoval, no Juraj vyzeral lepšie a stale trošku utekal popredu.
Pred nami sa vypína hrad Branč, nohy mám docela ťažké, musíme spomaliť, aspoň ja.. Možno príde sila neskôr.
Branč pred nami
Šľapeme hore, kde vidíme tajnú kontrolu, ale nemá fix na poznačenie, tak dávame fotku a bežíme dole do Podzámku, kde by mala byť živá kontrola. A je to tak. Samozrejme, dobré obsadenie ako vždy, na občerstvení dobrá atmosféra, dopĺňame a pomaličky sa rozbieháme ďalej :) Zbieháme do Hornej Doliny a zas hore, kde vidíme niektorých plazcov pred nami, ale aj za nami. 
Kadlečíkovci
Prechádzame cez rôzne štále, lesy a lúky - a samozrejme tú poslednú už poznám. Menší zbeh a čakajú nás Vrbovce, 47km. Ja to beriem ako stred trasy, aj keď to tak nie je. Super občerstvenie vo Vrbovciach a znovuobnova, chuť na ďalšie kilometre. Začíname s Jurajom dolinkou za dedinou, kde stretáme Vlada Fabuša blúdiaceho hore dole. Pripája sa k nám, bežíme popri potoku a mierne stúpame - to mne s Jurajom nesedí a dávame do kroku a Vlado beží ďalej. Pretíname štátnu hranicu s Českom v sedle Tri kamene a spadáme dole po zelenej. Pred nami je dosť viditeľno, no červeno oblečeného Vlada nevidíme pred nami. Zas zablúdil, nevšimol si zmoknutú, slabo viditeľnú Lazošípku, bez GPS-ka to je tak, ja to už dobre poznám:) Kuželov mlyn, krásne miesto, stretáme Adama Lisého a pomaličky stúpame hore, napajám si hodinky na powerbanku,no aj tá je vybitá, sakra vypínam GPS - veď viacmenej to poznám. 
Veterný mlyn Kuželov
Ideme lesíkmi cez obec Javorník do Filipovského údolia, kde by mala byť ďalšia živá kontrola - tá najlepšia, polievočka a podobne. Prichádzame tam, no polievku nevolím, viem kedy môžem a kedy sa radšej zdržať, aj keď je vraj super. Dávam si čosi slané, radlera a chystám sa na cestu. Polka trasy za nami a s Jurajom sa polobeho-krokom presúvame do kotla doliny a pomaličky stúpame na hrebeň červenej popod Čupec až na štátnu hranicu - Dibrovov pomník.
Kúsok pod vrcholom Veľkej Javoriny
Hrebeň je napohodu, stále potím, zima mi ešte nie je, nevolím viac oblečenia. Všade zelený medvedí cesnak a škvrny snehu. Malá vyvýšenina Durda (842), posledný kopec a vrcholové partie Veľkej Javoriny (970) a zbeh na občerstvovačku - Hollubyho chata - 72km, kde sme ešte pred treťou poobede, čo značí ešte dosť času na čelovku.
Výhľad nie je najhorší no musíme pokračovať! :)
V chate je teplúčko, dokonca aj čosi na občerstvenie. Dávam sa rýchlo dokopy a teším sa na zbeh, pretože prvý krát za dnešok sa cítim byť fit. V dlhom zbehu do Cetuny Juraj začína strácať a vraví, že on pôjde na pohodu, chce sa šetriť a dáva do kroku. Hmm, tak vďaka za vyše 70km. Od občerstvovačky bežím a dobieham bežcov ako Vlado Fabuš, Ladislav Káder, Pavol Žažo.. Parádička, chvíľkami padali studené krúpy na osvieženie a po troške prší - mne to nevadí, priam som si to vyžiadal. Hneď ma to schladilo, nakoplo a začína sa mi ísť príjemnejšie ako doteraz. Už to nie je ani maratón, takže je ten správny čas. Cez Cetunu som sa rozbehol, aj hore kopcom, vydýchnem na rovinke a vybehol som aj schody na vŕšok Roh (480)
Schody na Roh
Na Rohu je neživá kontrola, kde predbieham ,,Lazobežca,, a bežím dolu, pred Lubinou stretávam ďalšieho predo mnou - Juraja Calaja. Juraja už dobre poznám, keďže sme spolu bežali stomílovku BLK až po cieľ. Cez Lubinu a Hrušové sa pripája ku mne, ale po čase si chce oddýchnuť, tak pokračujem sám. Lesná blatová cesta stále stúpa, ale ja stále bežím. Stojím iba preto, lebo som hladný a riadne sa rozpršalo, tak si dávam pláštenku s dákou doboškou :) a pokračujem.
Vo Višňovom. FOTO: Priateľka Zuzka
Vchádzam do Višňového, už ma čaká priateľka Zuzka, ktorá sem prišla na bicykli, to je podpora! Ďakujem ti. Bežím ďalej takmer až po kontrolu, kde akurát odchádza Branislav Filo s Igorom Klobučníkom, majú asi 7 minút náskok. 
Čachtický hrad z Višňového. FOTO: Zuzka
Na občerstvení je dobrá nálada, tak si čosi zajem a pomaličky sa vydávam krokom hore. Prídem na hrebeň a po Veľký Plešivec poväčšine bežím. Na Veľkom Plešivci bola hmla a pršalo, ale nebolo to až tak zlé. Foťák mám už schovaný v batohu, tak idem ďalej. Snažím sa ísť čo najrýchlejšie, vedel som, že priateľka chce čakať v cieli na mňa približne do siedmej večer. A popritom ide sa mi úplne skvele a počasie je moje. Prechádzam cez Ošmek, lúkami do Šípkoveho, kde je posledná občerstvovačka. Volím rýchly životabudič a idem nato. Posledné kilometre. 
Posledná živá kontrola 5km pred cieľom
Zachvíľku som v cieli. Bolo to super. Posledný maratón bol úplne na pohodičku a bolo kde zrýchlovať. Ďakujem organizátorovi, dobrovoľníkom, bežcom a všetkým, ktorí v tento deň prišli. Neskôr prišla aj priateľka a dokonca aj rodičia, ktorí, mi priniesli náhradný kľúčik od feldy. Ďakujem všetkým.
Prišiel som za 12:15 hod.
Celkové výsledné časy TU
Krátky zostrih Lazovej stovky 2017 od Adama Lisého TU
Vidíme sa o týždeň na 53km Baba-Kamzík
2024 ©