(BÁNOVSKÁ STOVKA alebo BÁNOVSKÁ MOTANICA 20.05.2016)
Tak stojím v reštaurácií Námorník, v Považskej Bystrici a konečne viem, že som sa rozhodol správne - či ísť alebo neísť na stovku. Terén bude šmýkľavý a orientačne náročný, ale hlavne s jasnou nočnou oblohou. Tak som zvedavý, ako dopadne moja štvrtá účasť na BN100.
Občerstvenie u Námorníka funguje, všetko je ako má byť!
Pomaly sa nám schyľuje ku štartu a ulica sa docela plní hojným počtom zmotaných nadšencov. Ja len čakám, aký prvý vrch nás čaká ako prvý - myslím si, že Ostrá Málenica. No figu borovú!! Johnny s úsmevom, že prvá destinácia dnešnej noci je Rohatá skala. Hneď mi pozmenil naštelovanú myseľ a na miesto vyštartovania o 23:00 sme kvočiaci a skúmame ako bude najlepšie a najefektívnejšie zaútočiť.
Štart v Považskej Bystrici - 23:00
Tak na čase sa trošku rozhýbať, utekám za skupinkami pomalým tempom a hneď za mestom sme trochu vybočili zo zelenej, ale už sme späť a bežíme dál cez kopčeky do Horného Moštenca. Tu som spolu s Antonom Belianským a Jurajom Macákom. Rozbiehame sa dole dedinou, ale rýchlo sme sa spamätali a tipujeme tú správnu ulicu, smerujúcu von z dediny. Cez kopček už neznačkovo prechádzame do Horného Lieskova a po asfalte cez Dolný Lieskov až do Slopnej - kde sa zas napajáme na zelenú, smerujúcu do Podmálenice. Z Podmálenice valíme dole asfaltkou s dobrou náladou, k hlavnej ceste Beluša-Mojtín a trocha kroko-behom odbáčame na Mojtín. Už sa mi vypína temný svah Rohatej - ach jaj, to bude fajný kopček. Na okolo vidím skratku tak ideme ňou popod vrch Dielec, ale nie najlepší nápad, skrz mokrému hustému porastu. Konečne sme sa dostali na žltú značku - paráda!! Hlavy dole a šlapeme hore! Po strmom výšľape prichádzame na hrebeň, no vrchol to ešte nie je - tak hor sa!.. Kúštek pod vrcholom vidím svetielka čeloviek. Je to trojica Pouš-Svedek-Suchomel. Idú fajným tempom. Rišo nás samozrejme svaká a strácajú sa v tme.
Juraj, ja a Anton pred vrcholom Rohatej skaly
Paráda, vrchol Rohatej skaly. Pijem vodu, oddychnem a vypúľam oči na tú nápovedu ďalšieho cieľa - Baske?? Kukám na mapu, prevracam ju, či ju nedržím náhodou naopak - ale nie.. fúú toto bude kvalitná stovečka. Tak radšej pomaly, ale isto zostupujeme dole po žltej na asfaltku a stretáme ďalších bežcov. Po spevnenej ceste pretíname Sedlo Mrazenica a zichádzame do obce Veľké Košecké Hradné. S nej, popod Kešecký hrad, cez ľúky do Košeckého podhradia a hore zelenou do sedla-osady Háj. V rýchlosti kukáme mapu a vidíme skratku. Nechce sa mi do kopca na Osikoviny, tak volíme cestu priamo do Hornej Poruby - síce až na druhý krát sme ju trafili, po malom blúdeníčku. Obloha je super, mesiac svieti na cestu a v pozadí sa vypínajú hrebene.
(foto Richard Pouš)
Horná Poruba je dlhá, až teraz som si to uvedomil, po behu ku červenej značke. Dávame sa do kroku, na hlavnú cestu nad dedinou, kúsok kráčame po nej a striháme to krížom do Dolnej Poruby. Krajšiu cestu krížom kríkami, horou sme si nemohli vybrať :) Dolnou Porubou, Bežákovcami bežím na zotrvačnosti a konečne sa teším, že budeme šlapať do kopca na Baske. No nevedel som, že to bude až take strmé. Źltá značka sa stáčala, mierne traverzovala, ale srmo jak sviňa :) Zrazový vrch! Baske! Johnny! sme tu!!
Spoločná s Johnnym
Johnny sa diví, že nám to ide trocha pomaly. No možné to je, nič nesilíme, ideme rozumne - ale na druhej strane, trasa je dosť taký menší-väčší orienťák. Trošku sme zobli vody a bežíme kúsok späť, smerom na Trtávku, po tom čo sme uvidieli cieľ číslo 3 - že - Baba. Baba je 623m vysoký vrch, vypínajúci sa nad obcou Závada pod Čiernym vrchom a patrí medzi najkrajšie destinácie Strážovských vrchov. No robím si srandu - samozrejme! Ale určite stojí zato! Zichádzame z Baske a stretáme Riša Pouša s Michalom Svedekom, že poblúdili :D
Kukáme po sebe - a však... určite nevidíme Riška dnes posledný krát...
Bežíme cez Čiernu Lehotu, stúpame pod Závodský vrch a zas dole do Závady pod Č.vrchom, odkiaľ šlapeme do sedla Baba a na vrchol Baby. Nečakal som, že tam aj skalka bude. Paráda, tu som bol prvý krát - veľmi sa teším (teda dovtedy, kým neuvidím cieľ č.4 Boškovie laz) :D Dumáme, čo z Baby. No nič.. čoby.. Striháme to priamo dole do doliny a hotovo. Prechádzame cez potok Radiša a popri ňom stúpame dolinou až kým nebočíme doprava lesnou cestou, stupajúcou na hrebeň, teda Kšinianskú Poľanu (cca850m).
(foto Juraj Macák)
Tak paráda, dávame si rýchlozbeh dole do Rudnianskej Lehoty a priamo do krčmy. Tam sme sa naliali vody, kofoly, radlera a zároveň tak počkali na nášho parťáka Antona. Mne bolo veľmi teplo, krčma padla do cesty na nezaplatenie a tá horúca dolina smerom na Dlžín bude zabiják. Tak no... je to tu.. posúvame sa cez Rudno, priehradu, Kostolnú Ves, Dlžín až do kopca na Boškovie laz. Už potím aj nemožné, ale blížime sa na vrchol. Vynárame sa z hory, jak tyždeň stratený z pralesa a tu nas víta Monika s Majčím...
Normálne občerstvovačka, prvá, všetko tam je, stále tomu neverím a dopĺňam energiu.
Boškovie laz. Posedíme, podebatíme a pomaličky ideme dolu.
Hneď ako vyrážame, stretáme Riša, ktorý ide hore. A hovoril som, že on nás dobehne. My sme zbehli dole a kopírovali cestu, až po Rudnianskú Lehotu a cestou stretali rôzne individuá nášho druhu, ponášajúce sa na bežcov :D
Priehrada na Rudne
Na cestu späť, ku cieľu č.5 - Bradlo, sme nezvolili najkratšiu a najrýchlejšiu cestu cez sedlo Rázdelie - nevediac prečo - ale späť na Kšinianskú Poľanu a to neznačkovo krútenou cestou cez Veľkú dolinu. Tu sa nám Juraj odpojil a šiel inou cestou ako ja s Antonom. No nevadí, hádam. No ale sme hore, pohodička. Tu stretáme kamarátov Braňa Gerega, Evu Konszkú a Dalimila Hotu, sediacích na dreve. Vyzerali byť dosť unavení.. Nechcel som im hovoriť o cieli K5 - Bradle, aby ich to morálne nezložilo :), lebo ja osobne som bol dosť vyčumený :D. Tak a už bežíme, časom som už stratil Antona, ktorý chcel spomaliť, ale zase naopak narazil na Juraja! Tam si ležal vedľa cesty, že nás čaká asi alebo čo.. stávame ideme :). Zbehli sme do Kšinnej - aktuálne už iba dvaja. Kráčame a brodíme sa popri nejakom družstve, smerom do hory a strmo na nejaký hrebeň. Tu nás dobiehala únava. Pretínali sme modrú značku, ktorá nás až tak domílila že sme si museli lahnúť...ja som potroške aj posníval čo to - ale .. musíme ísť dál. Nejak sme to trafili a sme hore na Kňažom stôle.
Ja na vrchole Kńaží stôl, s polu s fotiacím Jurajom.
No ani sne sa nenazdali a stúpame na poslednú kontrolu Bradlo. Parádny pocit, po toľkých hodinách a super teplom počasí, docela poteší byť už v blízkosti cieľa. Na vrchole si všímam, že jedna nálepka už chýba, tak Riško zvolil na Bradlo lepšiu cestičku ako my. Alebo proste - makal lepšie ako my :) 
Pomalým zbehom dole kopcom stretávame oproti idúceho Romana Babulica, ktorý šlape hore. No zbeh do Dubničky sme docela dali v pohode a od Dubničky šlapeme rýchlym krokom po hlavnej, už nebežíme. V Dubničke som si kúpil chladeného radlera a bežím rýchlo za Jurajom. O malú chvíľočku, pred vodnou nádržou Prusy nás predbieha aj Roman. A my si pomaly vykračujeme do cieľa - až sme sa tam ocitli!
Juraj Macák a ja v cieli Bánovskej stovky
Bánovskú stovku/motanicu vyhral Richard Pouš, s časom 18:29. Ako druhý došiel Roman Babulic s časom 19:23 a tretie miesto som si rozdelil s Jurajom Macákom za 19:34. Zo žien vyhrala Eliška Kaniová s časom 26:16, pred druhou Miladou Klapkovou, ktorá prišla s časom 27:34. A tretia žena skončila Eva Konszká s časom 30:26 hod.
Ďakujem Antonovi Belianskému, Jurajovi Macákovi za veľkú podporu počas behu ako aj ostatným. Vďaka Johnnymu za nenormálne dobrú, najlepšiu motanicu. Gratulujem všetkým, čo sa odvážili zmotať na Strážovsku motanicu, ale hlavne klobúk dolu, ktorí sa z nej aj vymotali. Diky moc, teším sa na Zmotanicu 2017!
Konkrétne naše tohtoročné parametre v cieli, boli - 121,21km/5294m.
Celé výsledky BN 100 2016 nájdete TU
Stránka Bánovskej stovky TU
2024 ©