(ULTRA LANOVKA pre PLAMIENOK 01.04.2016)
Už v marci, pred Leteckou stovkou som niečo o Ultra Lanovke pre Plamienok čítal... Týždeň po Leteckej stovke som nato moc nemyslel, nakoniec som sa naisto rozhodol presne 30.3. štvrtok. Ihneď som si zajednal v práci na piatok dovolenku, rýchlo sa zbalil a z práce frčal vlakom rovno do Bratislavy. Tiež ma potýrilo aj vystúpenie Martina Urbánika na JoJ-ke, v reportáži o tejto akcii. Predstava 24 hodinového behu vzbudzuje obrovskú výzvu, ale tento rok začínam mierne a viacmenej každú akciu chcem bežať vytrvalostne a nie rýchlostne. Cieľom bolo udržať tempo, ktoré som trénoval tento rok na Kysuckej, či Leteckej stovke aspoň prvú poľku dňa a druhú 12hodinovú poľku sa už nejak po-doflákať.
Martin Urbaník v reportáži na JoJ-ke
O pol siedmej večer som prišiel na vlakovú do Bratislavy, kde som sa ešte stretol s kamarátkou Zuzkou a pozitívne naladený som sa vybral pešo smerom na Kamzík - Kolibu. Cestou hore som mal tvrdé mikrospánky a bál som sa, že sa to odzrkádli na trati. Prichádzam hore, stretám prvých ľudí a z fleku si pýtam veľkú kávu na bare v kolibe a rýchle vychádzam von zasadnúť, kde už vylihuje Dušan Krajčovič. Pokecali sme čosi, pozorovali organizátorov, dobrovoľníkov ako makajú - aby všetko fungovalo ako má.
Živý prenos od štartu do osmej rána na RTV
Po 23:00 spustil Martin Urbaník registráciu, srdečne nás pozdravil, počipoval nás, či pooznámoval o dôležitých veciach a podobne. Som vďačný, že tu stojím a môžem pomôcť dobrej veci. Plamienok už pomohol mnoho ľuďom a stále pomáha a verím, že keď ľudia chcú, tak nejakým spôsobom pomôžu, aj keď nemajú nato prostriedky. Všetko sa dá. Mnoho ľudí stratilo blízku osobu, majú choré deti a iné prípady.. sú to ľudia, ktorí tak isto chcú ešte šancu, zazrieť svetlo - aspoň plamienok nádeje. Kiež by takýchto charitatívnych akcií bolo neúrekom a verím, že účasť dobrých ľudí by bola stále väčšia. Mnohí chcú pomáhať, ale doteraz nevedeli ktorým smerom a kde začať. Tu je jedna z možností. Na druhej strane - kiež by takéto niečo nemuselo ani existovať - nuž.. musíme si pomáhať!
Príhovor - starosta Rudolf Kusý a organizátor bežec Martin Urbaník
Prebehla kontrola čipov a v okolí štartu prevládala výborná atmosféra, média točili, my sme čakali, až to nakoniec prišlo - výstrel! 00:00 ŠTART! Tak, teraz nás čaká 24 hodinový beh na peknom 3km horskom okruhu. Už Mikymu Kérimu, hneď na začiatku bolo divné, že bežím bez paličiek. Vravel som si, že tu na dolniakoch hravo zvládnem prvých 10 koliečok a potom, pri svitaní nabehnem na paličky. Na začiatku prví rýchlici zdúchli vo víre prachu nad lanovkou a ja som držal príjemne tempo z Mikym. Už v úvode prvého stupáka som cítil, že to nie je dobré. Toto bez pomoci rúk proste nepôjde! .. Prvé koliečko vychádzam hore a hneď som zaskočil moderátorov RTV, ktorí si mysleli, že po prvom koliečku potrebujem občerstviť - nie, nie .. omyl.. paličky nestvorili nadarmo. Ten strmák pod lanovkou... Ako povedal Samo Trnka - Túto lanovku nepostavili pre nič za nič.
Vo výšľape. V pozadí Michal Stehlík
Po prvých desať kôl Dušana Krajčoviča, som sa držal asi päť miest za ním, dobrým tempom, niekde v siedmom kole, spolu s ďalšími bežcami. Spokojnosť veliká, polmaratón za sebou. Stále som Mikymu hovoril, že nejdem podľa svojho plánu - idem moc rýchlo. Musím spomaliť. Zase na Dušanove 17 minútove koliečko som nemal, ale pod 25 sme chodili normálkou. Neskôr po každom koliečku som zvykol doplniť tekutiny a niečo dať do seba, aby nebolo poobede už neskoro. Do svitania to žilo, ľudia povzbudzovali aj počas noci, bolo to skvelé. Tešil som sa na odštartovanie lanovky. Určitý dlhší čas som bežal spolu aj s Dušanom Krajčovičom a pomaly som sa naňho doťahoval, ako aj s Mišom Stehlíkom a Jurajom Macákom.
Michal Stehlík a Juraj Macák vo výšľape.
Pocity boli skvelé, ľudia dobre naladení a trasa 100% vyhovujúca. Bál som sa koliečok a stereotypu, no bola to strastiplná, bláznivá, tvrdá cesta plná zážitkov, na ktorej vládla dobrá nálada - poniektorí si to užívali a poniektorí už bojovali s rôznymi zraneniami, no nikto to nevzdával.
Po vyše 10tích hodinách som sa už stálym tempom prepracoval na prvé miesto. Moc som si to neuvedomoval, len som sa pousmial - ach jaj, to nič nie je - ešte nie sme ani v polke...
Otázky o tom ako to hrotíme :))
Vyše 1200km sme už dokopy nabehali a ja vstupujem do 25-kola, teda 72km mám za sebou. To nie je stále veľa. Miky Kéri ma väčšinou počkal, keď sa rozhodol bežať a mojou úlohou bolo držať jeho tempo, z ktorého som mal po každom koliečku plus pár minút - pretože šiel suprovým o trošku rýchlejším tempom ako moje - ktoré mi vyhovovalo a tak som si staval náskok - hlavne pre seba - kedže sa chystám na hodinovú obednú prestávku.
Mikuláš Kéri a ja.
Od 26-teho koliečka som stale sledoval hodinky a čakal som moju dobrú kamarátku Zuzku, jesť som nešiel sám - obed som si plánoval dať s ňou. V 29-tom koliečku vybieham hore na vrchol lanovky a na lanovke sa vezie Zuzka s jej kamarátkou Katkou a kývajú mi. Rýchlo šlapem na občerstvenie, pijem a vykračujem do 30-teho koliečka. Po príchode na spodok lanovky vidím ako prestupujú a idú sa zviesť hore. Zo začiatku idú nadomnou, ale hore som ich čakal dosť dlho. Je pravda, že toto koliečko bolo jedno s rýchlejších cca 22 minút, ale aj tak tá lanovka šla veľmi pomaličky. Končím 30-te koliečko a presne na obed volím obednú v 90-tom km - teším sa milej podpore - moc som šťastný - a vývar - a radler je super!! Ale nedojedám a pociťujem záťaž v trávení.. žeby? už? :D Ďakujem za podporu!
Za polovicou :)
Pomaly som sa začal hýbať po mini obede a začína to byť lepšie a lepšie. Síce trávenie horšie, ale nohy sú v najväčšom poriadku a ľudia tlieskajú, kričia, rapkáčujú z lanovky, je to nabité energiou a ja - ako keby je vo mne nový človek. Dve stovky dozadu ma všetko bolelo a tu nič necítim, užívam si, prechádzam sa, rozprávam a ďakujem Bohu za túto príležitosť.
Na tomto stretnutí sa stretli aj ďalší organizátori ultra behov, ako Roman Minarovič či Martin Drozd. Štartovné pole malo fakt výkonných, vytrvalostných bežcov, ako aj začiatočníkov, ale aj tých, ktorí podporili Plamienok iba pár koliečkami - teda pár, je zlé slovo.. keďže jedno koliečko malo pekné parametre.
Cez deň sa mi stále darilo a šlo výborne. Obdivoval som Jána Gondu, ako kráča stále ďalej, krok za krokom. Tento beh, tento bláznivý deň je šialený! Plný emócií! A zároveň veľmi dobrý - pre vážnu vec!
Odhodlanie, sila - písal sa nový príbeh.
Na hodinkách som mal pokročilý čas a moji rodičia stále ešte nedorazili. Čakal som ich okolo tretej poobede. No predsa prišli a ešte stihli poslednú jazdu lanovkou dole a hore si to odšlapali v proti smere. Zase som sa cítil silný, stále viac ako doteraz. Od priateľov mi prišlo pár sms-iek ktoré mi tlačili slzy do očí a kroky napred. Moji rodičia si medzičasom prešli dve koliečka, motali sa v okolí a podporovali bežcov.
Dobrá náladička :)
Makači plný energie po výbehu.
Peter. Pripravený na ČSOB maratón! :))
Po 40-te koliečko som točil ešte ako tak a môj cieľ som si z 125km predĺžil na 130km a napokon som sa uskromnil pohodlným prepočtom ku 144km, teda 48 koliečok. Aj keď mi to nevychádzalo a za posledných 6 hodín som dospel k výpočtu, že oddychovým tempom, by som to mohol vytiahnuť na 52 koliečok. Keď som sa blížil ku posledným 3 hodinám som si to vypočítal na 50 koliečok. Ale neni som tu od výkonu a výsledku, dnes bežím opatrne a pre ľudí ktorí to potrebujú.
A teraz to prišlo. Už asi 4 koliečka sa mi šlo zle, ale dalo sa to. No odieranie spodného prádla o stehno bolo stále intenzívnejšie a už ma to nebavilo. Potom dotoho asi 43 a 44 koliečko som zaspal. Mal som rôzne scenérie pred očami, rôzne javy a mikrospánky, ako to mávam zvykom. Nohy prestali fungovať a do kopca som šiel jak slimák. Hovoril som si, že takto to hádam ani nedám do tých 24 hodín :)) Posedával som na občerstvení a rozmýšlal, no do seba mi už nič nešlo, tak som radšej šiel ďalej. A odrazu blink!! Totálne som ožil, odieranie nevadilo a valil som sa dole pod lanovku a rýchlo hore a kolo pod 25 a zas ďalšie za 27 minút, paráda! .. vstupujem do 47 koliečka a zas blink! A som zas vypnutý :)) ledva dôjdem na hornú stanicu a po 47 kole mám ešte mnoho času aj na 3 koliečka.. na 3 pomalé.. No dávam oddych na občerstvovačke - neskôr som sa presunul pri oheň, úplne mi klipkali oči a začala mi byť zima. Povedal som si 48 a dosť. Ani oco nechápal, nahováral ma aspoň na dve, že pešo si to somnou odkráča. Ale pár koliečok hore-dole. 48 je podľa mňa krásne číslo. Tak som šiel do vnútra na kávičku, pokecal zotavil sa a pomaly sa s ocom vybral na časovo najdlhšie kolo. Prišli sme do cieľa - píp a padla.. niektorí ešte robili kolá, no mne na dnes padla! 
Som šťastný, nadšený - aj keď to v zaspatom výraze nebolo na mne vidieť. Prezliekol som sa a presťahoval do Koliby, dovnútra - na vyhlásenie výsledkov a tombolu. Ušlo sa mi dokonca aj z tomboly :) Takže veľká vďaka! Martin nás pozval ešte na drink, ktorý som neodmietol.
Ďakujem :))
Ultra lanovku pre Plamienok hodnotím skvele! Organizačne to bolo vymakané, nemalo to žiadnej chyby. Svoj prvý 24-hodinový beh som dokončil úspešne, bez ujmy na zdraví a s nezabudnuteľnými zážitkmi. Každým kolom sa mi šlo nepochopitelne lepšie a lahšie. Odbehol som celkovo presne 144 kilometrov a nad 9000m prevýšenia. V 48-ich kolách som potil do kopca čo to dalo - za 24 hodín som vypotil 4 kg, teda som si spravil očistu tela od všetkých tých maškrtných, škodlivých dobrôt z Veľkej noci. Na druhý deň som nič necítil, iba trochu nevyspatosť a veľmi dobrý pocit na duši z toho, že sme bežali pre dobrú vec. Pred behom som bol zranený, no uzdravil som sa a zregeneroval počas behu. V dlhých nociach som kráčal so všetkými, no v mysli sám, s novým svetlom, ako nový človek, ktorého som doposiaľ nepoznal. Odchádzam s tadeto a viem že si odnášam v sebe viac ako som mal predtým.
Veľká vďaka patrí organizátorom, Plamienku, všetkým zúčastneným bežcom, či ostatným ľuďom, ktorí tvorili úžastnú atmosféru. Ďakujem svojím rodičom za živú podporu, rodine, kamarátom, ktorí ma sledovali a písali sms-ky - za podporu lanovkárom, bežcom či fotografovi, ktorý tam bol 24 hodín snami a takmer pri každom kole potlieskal a podporil. Veľkú vďaku dávam Zuzke Čičkovej a jej kamarátke Katke - ktoré ma veľmi potešili a super naladili - Vďaka, za spoločnosť pri behu, polievočke či za podporu Plamienka :) Plamienok vyzbieral vďaka nám všetkým nad 5000 eur a hodnota stále stúpa. Všetci, ktorí nestihli, môžete to stále napraviť! Podrobnosti nájdete na stránkach Plamnieka, Ultra lanovky či Ľudiaľuďom...
Vďaka!
Celkové výsledky nájdete TU, Reportáže v archíve na RTV (1.4. a 2.4) a JoJ (1.4.)
Teším sa na ďalšie stretnutia s dobrými ľuďmi..
2024 ©