(JAVORNICKA STOVKA 10.10.2015)
Tohtoročný Štefánik-Trail mi nevyšiel podľa predstáv. Dal som si oddych a prevsadzatie že do konca roka na stovku nepôjdem. No, ale viete ako to je - nevydržíte to! :) Pred Javorníckou stovkou som nemal nabehané, skôr po trip-ované a nastopované, ale rozhodol som sa. Je to moja posledná možnosť zúčastniť sa stovky v tomto období v našej malej krajinke, ktorá svojou prírodou a profilom trate stojí zato. Ihneď po príchode z Turecka som šiel na hrebeň Javorníkov a posledných 40km som si schuti prebehol. Na Beňadine stretám Rada Haracha ako usilovne značí, tak som po Lysú kráčal s ním. Výhľady v Javorníkoch sú neuveriteľné - Je to rozhodnuté, neviem sa dočkať piatka.
Javorníky týždeň pred stovkou. foto:Radovan Harach
Posledné 4 dni pred dňom D som chrípkoval, ležal, kálal drevo, bol v divadle, na stovku som si pomyslel až v piatok na obed. Do batôžku berem iba dôležité. Povinnú výbavu, čiapku, pláštenku, ponožky, pikao a pár musli tyčiniek. Topánky som na túto stovku vymenil a zobral moje nešťastné La Sportiva Raptor.
Konečne Čadca! Prvý krát som si obkráčal mesto a jeho pamätihodnosti, pretože aj keď cez Kysucké stovky som tadiaľto prechádzal už 3 krát, nikdy som sa tu kultúrne ako človek nezastavil, od smädu a hladu som mal pred očami iba občerstvovačku.
V Centre voľného času v Čadci som bol medzi prvými. Zložil som sa, užíval atmošku a sledoval tých prichádzajúcich bláznov pri registráci. Po príchode Kériho s Halászom a spol. som neodmietol ani prípitok ohnivého tatranu. Až ráno som si riadne uvedomil, že som spal bez karimatky, ktorú som si zabudol doma - spolu s raňajkami. Vychádzam von s chalanmi, na Námestie slobody, trpkým skackacím krokom a v mysli sa už nemôžem dočkať štartu - toho šialenstva - prečo je taká zima? Veď nemôže byť ani 5°.
Na štarte vidím zas všetkých tých ľudí.. Teším sa.. z toho.. Mojím cieľom je dôjsť túto stovku do cieľa bez zranenia, pokojne aby som o deň mohol normálne fungovať.
Pár minút pred štartom. foto:Martin Drozd
Výstrel! Rado to odpálil a my cválame hore Čadcou. Hneď nad mestom bežím svižno za Mikim Kérim, Martinom Halászom, Máriom Jakúbkom a Majom Srnikom, no Majo sa ešte pred Kýčerou odpojil a zvolnil. Heslo na Kýčere iba čítame a hneď máme tému na kec, keď sa stále pýtame jeden druhého, čo to vlastne bolo Pavliská? Pavlusy?.. Hneď sa poučujem a zlezapamätateľné názvy si píšem priamo na kontrole (no v tomto tempe to nieje ľahké).
Miki, ja a Martin.. foto:Mário Jakúbek
Pred Chotárnym kopcom už zaostávam trocha za trojkou - Mikim, Martinom a Máriom, ale dole z kopca mi to celkom ide a do Ochodnice (13,5km) prichádzame spolu už pred 9 ráno. Kontrola je skvelá, no moc sa nezdržujeme. Po vyštartovaní svorky behom do kopca, smerom na samotu Klinkovci, len krútim hlavou, zasmejem sa a pozerám radšej pod nohy. Po Vrchrieku nad Petránkami ich iba doťahujem a snažim sa držať tempo. Nádhera. Miestami prší, hmla nedovolí výhľadom a studený severák mi káže hýbať sa. Preskakujem z kaluže do blata a čoraz častejšie krokujem. Mierné kopčeky mi nejdu, vravím - keď kopec, tak kopec! A ten poriadný prišiel až pred 90tým km, na Makytu. Naopak, chalanom idú dnes kopčeky jako z rozprávky.
foto:Mário Jakúbek
Našťastie do Rudinskej(32km) bol zaujímavý zbeh, tak dobieham parťákov a do Krčmy pri Potôčku prichádzame stále ako štvorka. Občerstvovačka je pripravená, nálada je dobrá.. No musím pokračovať, lebo mi stvrdnú nohy.. Odchádzam o čosi skôr ako ostatní a pomaličkým krôčkom sa vraciam späť na značku. Ani si neuvedomim a Miki s Martinom už bežia smerom do sedla.. Plný energie, kopec nekopec.. Po sedlo ich vidím, za nimi dobieha Mário a ja na chvoste. Už som zmiernil tempo, ako aj Mário. Toto bol jeho najhorší úsek, videl som to na ňom že, sa s ním niečo deje. Pretože do kopca prvý krát šiel pomalšie ako môj krok a to sa stalo prvý krát (aj posledný). Martin s Kérim už boli preč, udávali si rovnaké tempo a mi sme spomalili a vydýchli. Zopakovali sme si s Máriom heslo, aby sme ho nezabudli a vydal som sa do kopca smerom na Ráztoku, neskôr Kazícku Kýčeru. Mária som za mnou nevidel, no ani chalanov predo mnou. V Sedle pod Grapou si píšem heslo pre istotu, lebo pri mojom šťastí.. :) .. Po Semeteš nonstop bežím a držím pohodové tempo v hmle, tichu a samote. Nedám sa znepokojiť ani s rozviazanou topánkou. Moja lenivosť zastaviť a zaviazať ju sa neoplatila. Topánka skončila ponorená v blate. Ale stihol som ju vyloviť skôr ako sa takmer utopila :) Ďalej som si dovolil chvíľkovo poblúdiť po lúke, ale opäť som na značke a už pred K8 Semeteš(51km) má popredu víta Adam Lisý a beží so mnou až do vnútra chaty. Martin s Mikim majú už 23minút náskok! ..
Občerstvenie na Semeteši.. foto:Adam Lisý
Trochu som si zobol, pokecal s Adamom a Martinom Urbaníkom a môžeme vyraziť. Tesne pred mojím odchodom prichádza Mário, tak ďalej pokračujeme spolu.
Ja a Mário foto:Adam Lisý
Ďalšia kontrola je až na 69tom km v Hoteli Fran, tak my sa môžeme sústrediť len na orientáciu a udržiavať pohodu v behu. Presne teraz sa ide dobre, žiadne naháňanie, občasný klus a pohoda. Dostúpam opatrne, aby som túto stovku došiel v pohode, s úsmevom na tvári, bez zranenia a spokojný. Lepšieho parťáka na túto stovku, ako je Mário si ani nemôžem priať. Prešli sme cez vrchy ako Čerenka(947), Čemerka(1052) až na Butorky a po asfaltke bežíme na Kasárne. Kiež by bolo na každej stovke takto málo asfaltu ako na Javorníckej. Bežal som už viacej stoviek a táto sa mi hneď od štartu vrýva do srdca. Po Ponitrianskej stovke je asi ďalší môj favorit. Prichádzame na K9 Hotel Fran(69km), dopĺňame vodu a nezdržujeme sa, chceli sme sa zohriať v teple a dáť si polievku - ale odkládame to na Kohútku.
Hore vlekom sa mi išlo zaťažko, ale aspoň som sa zahrial a na hrebeni sme mohli bez problémov bežať. Škoda, že na Veľkom Javorníku, ako aj po celom hrebeni sa neukazáli očakávané výhľady - pretože tu sú krásne. Ale bol som tu minulý týždeň a vtedy som si ich užil - netreba to siliť, v konečenom dôsledku bolo aj v hlme a zime aj tak najsamlepšie. Niečo pred pol šiestou večer prichádzame na živú kontrolu K11 Bufet Kuřátko(83km) - a bola fakt živá a vyhriatá. Teším sa, sedíme, dávame si polievku.. Teším sa na posledné kilometre - už je to za pár.
Bufet Kuřátko foto:Galéria J100 na FB
Vyrážame z občerstvovačky dobre naladení a pripravení na Makytu. Pár kopčekov hore dole a z Krkosteny priamo strmým zbehom do Papajského sedla(691). Bežíte na stovke a najväčší zbeh aj výbeh Vás čaká až od 85 kilometra - Impozantné!! :) Od sedla držíme dobrý krok do strmej steny a po prvom vrchole pred Makytou si dávame už radšej čelovky - aj keď do tej hmly to nie je žiadna výhra.
Makyta(923) - Fúka vietor, je hmla, sme v 91prvom kilometri, všetko hrá do karát. Musíme sa hýbať. Zbeh na K14 Beňadin (96km) šiel jako po masle a už dole vlekom nás hnali-vítali z občerstvovačky pokríkmi. Vody sme moc nedolievali, moc sme už toho nevypili a ihneď sme vyskúšali domáce pivko. Nenačakáš nič.. Zbyňovar bol excelentný a po vete že v cieli čakajú dva ďalšie súdky sme zapli motor. Možno to bolo aj tým, že sme to mali už kúsok do cieľa a mali sme ešte 1hod.10min. nato, aby sme to dali pod 13hodín. No terén nám neprial a od Beňadinu po hrebeň bola zvážnica, ktorá stále mierne stúpala. To mne nehrá do karát. Buď kopec alebo zbeh. Ale toto :) Tak sme po Lysú pod Makytou bežali ďalej našu pohodu a za ničím sa nenaháňali. Dedinou sme si dali posledný tempáč a užívali posledné kroky.
Do cieľa som prišiel spolu s Máriom Jakúbkom na delenom 3.-4. mieste za 13 hodín a 4 minúty. Chalani pred nami Mikuláš Kéri a Martin Halász došli víťazne do cieľa za neuveriťeľných 11 hodín a 39 minút. Na piatom mieste dobehol Majo Srnik za 14 hodín a 14 minút. Na prvom mieste zo žien prišla Júlia Batmendijnová za 17 hodín a 55 minút. Ako druhá žena Barbora Sadloňová za 22 hodín a 20 minút a tretia Anita Szalay z Budapešti za 23 hodín a 46 minút. Celkovú výsledkovkú listinu si môžete pozreť TU: http://www.javorniky100.wbl.sk/2015.html.
Martin, Miki, ja a Mário v cieli
Ďakujem mojej rodine, organizátorom, dobrovoľníkom za dobrú náladu a pomoc, Máriovi, Mikimu a Martinovi, ako aj všetkým ostatným, ktorí sa podielali na tejto srande. Tiež Mikimu za odvoz do Púchova a Máriovi za odvoz pri Trenčín, ako aj samozrejme som vďačný http://www.dohory.sk/ za super najlepšiu výbavu.
Som šťastný, že som moju jubilejnú 20tú stovku dokončil ako som chcel. Javornícku stovku prirovnávam k Ponitrianskej, čiže mojej srdcovke. O rok znova!
Informácie o Javorníckej stovke nájdete tu: http://www.javorniky100.wbl.sk/. Info o ďalších akciách môžete vidieť v mojej sekcii ODKAZY.
2025 ©