SRDSTOVEČKA

Napsal Patrik Hrotek (») v úterý 2. 12. 2014 v kategorii ULTRABEHY - 2012, přečteno: 1385×
Zaujalo mě : eetgo.cz = eet zdarma a onlinei-076995-kopia.jpg

(PONITRIANSKA STOVKA 22.9.2012)

Ako malý sršeň som žil v objatí hôr na Cerovej pri Radobici, spolu so Smakom (bratranec) a ostatnými u starkovcov. Dennodenne sme behávali, liezli, bouldrovali všade, kde sa dá a naháňali, čo sa dalo. Jedného dňa sme sa so Smakom rozhodli prejsť Ponitriansku magistrálu za štyri dni. No samých by nás asi nepustili – keďže nás už poznajú nejaký ten piatok. Ozrejmili sme náš plán baníkovi, veľkému skúsenému horolezcovi Augustínovi Machatovi (môj učiteľ lezectva) a on to prihral svojmu parťákovi z hôr známemu Kolomanovi Matuškovi. Dlhšiu dobu bolo ticho a my sme sa dobre pripravili. Pár dní pred plánovanou akciou sme sa dozvedeli nečakanú správu a museli sme plány spáliť. Koloman Matuška zomrel. 

Teraz tam už musíme ísť! On mal ísť a my si ho na jeho počesť uctíme a priblížime sa k nemu týmto spôsobom. Hm.. smutné.. rok po roku sme sa na Ponitriansku neodhodlali..

No v mysli nám to vrelo, tak sme sa začali zaujímať o trase. Aké dediny, krčmy, studničky, útulne, senníky a hlavne aké skaly a lezeníčka nás čakajú.

Je rok 2012 :) do vyhľadávača na nete som zadal Ponitriansku magistrálu a skoro som odpadol.. Normálne, že existuje pochod z Nitry do Handlovej – Ponitrianska stovka. Čítam všetko čo sa dá o takýchto vzdialenostiach no na nič neprichádzam. Jediné som vedel. Že tam idem! Doteraz som behával krátke behy a pred tým všetky možné vzdialenosti do 50km s lezkami a vodou na slučke. Po horách som lozil a behal sám voľne a nemyslel som si, že existujú behy a nie to ultrabehy. Tiež by ma nenapadlo, že pochody takejto vzdialenosti sa berú vážnejšie a podaktorí bojujú aj o prvé tri priečky. Asi som s inej planéty teda. Hneď som sa zaregistroval, kúpil som si batôžtek v Prievidzi hydro vak NALGENE spirit. NBola to pre mňa novinka piť vodu s hadičky. T

Topánky hádam vydržia, neboli drahé, okolo 20e – 30e a boli kúpené iba z donútenia môjho chvíľkového bežeckého trénera na strednej škole Martina Prokeina. Som prichystaný. Keďže víťaz predošlého roku zabehol do 16 hodín, tak ja som si dal cieľ pod 20 hodín. Bol to pre mňa nepochopiteľný cieľ. Napísal som si čas na papierik, za  10 hodín od štartu o 17:00 - musím byť za Jedľovými Kostoľanmi a som borec.  Uvidíme. 

Prichádzam na parkovisko v Nitre spolu s rodičmi a priateľkou Dominikou. Pri registrácii stretám mojich známych bežcov z krátkych behov a s údivom kukám. Pálenikovci, Michal Čeladík, no väčšina ostatných boli pre mňa neznámy. Očami som hľadal aj Ivana Mudroňa, víťaza predošlého ročníka, no vravím si, že tento rok asi neprišiel. Jeho otec ma učil na strednej škole a povedal mi, že Ivo ide asi aj tento rok bežať. Niečo po siedmej zaznel štartovný výstrel! Stále som nechápal čo vlastne robím. Prečo? Čo si chcem dokázať?

A

.JVidím, že prvý utekajú tak utekám aj ja. Všetkých som predbehol a bežím smerom na Zobor. Tu ma dobieha podivný bežec s ruksakom na chrbte a rozmetávajúcimi rukami. Predbehne ma a dole zo Zobora ide jak víchor. Trošku zaostávam a do kopca ho vždy dobieham. Na vrchole Žibrice sa dávame trošku do reči. Dumám, či je to on. Zarozprávali sme sa popri dobrom tempe a na občerstvoačke v Žiranoch sme sa moc nezdržiavali. Vysvitlo, že áno, je to minuloročný víťaz. Bol som prekvapený, koho som spoznal. Jeho oca ako profesora som mal v obľube aj napriek tomu, že ma z Kartografie nechal prepadnúť – zaslúžil som si :))

Pri Remitáži začínam pociťovať pichanie v boku. Ivo ma upokojuje, že - vydrž, to po pár kilometroch prejde samo. Kríza prejde, neboj. Tak sa držím a ťahám s ním až do Kostolian pod Tríbečom. KDoplňujem vodu a hor sa na Veľký Tríbeč s banánom v ruke. Asfalt skončil a začína mierne stúpanie, ktoré mi vôbec nehrá do karát. Sakra! .. odpadávačky.. držím sa Ivanovho chrbta ako kliešť a čakám, že by mohol začať trošku krokovať, keďže terén je už strmší. Ivan nič, tak sa odpájam a prajem mu veľa šťastia do zvyšných kiláčov. Chvíľku kráčam do strmého kopca a po zatočení hlavy padám a ležím - na pár minút. Začínam pociťovať teplé počasie, dopĺňam tekutiny a vyťahujem pikao. Je zo mňa nový človek. Pomaličky vyšľapem na vrchol a rovno bežím dole, rýchlo ako to pôjde. Do kroku ma prinútila až otravná asfaltka pred Zlatnom. 46323-489613397723334-577473036-nDo K4 v pohostinstve Škôlka prichádzam ako druhý s 10-minútovou stratou na Iva. Dolievam vodu, niečo na jedenie a mierim do pohostinstva na 2 pollitrové kofoly. Neuveriteľne ma osviežili a pomaly mám aj chuť pokračovať. Vychádzam von z pohostinstva a vonku vidím už veľa bežcov sediacich pri svojich ,,obedároch,,. To ma pohnalo, ale iba na koniec dediny –uvidel som rozpálené role a lúky predo mnou. Začal som bežať až v spoločnosti viacerých bežcov.  Prechádzam popod Člnok a beží sa super lesíkmi. Odrazu stojím pri konci hory – do zadku! ..Zase asfalt.. Ja som neprajník asfaltov. Našťastie to nebolo až také hrozné a pomaly sa rozbieham ku štátnej ceste a na hrad Hrušov.

Cestu beriem z ľahka, nezrýchľujem a idem si svojím aby som to dokopal dokonca. 580147-489613634389977-836964779-nKaždú chvíľku sa predbieham s Reném a Rišom.

404157-489613657723308-884353111-nMali v pohode tempo, také mi padlo vhod. Po párkoch s horčicou a teplým čajom v Areáli Zdravia som sa tešil na Penhýbeľ, kde ma čaká moja láska aj s rodičmi a známymi. Hneď ako ju uvidím, na chalanov predo mnou zabúdam, spomaľujem a do očí sa mi hrnú slzy. Ďakujem. Konečne. Všetci „moji“ ma prišli podporiť. Fakt neviem ako mám dať najavo moju vďačnosť. Posielajú ma, aby som bežal ďalej, keďže ma chalani predbehli, sú vraj len kúsok predo mnou. Fú, to je posledná vec, ktorá ma v tejto chvíli trápi :)) Pekné 4 kilometre po Veľké Pole beží Dominika so mnou a tak nachádzam tajné zásoby sily, ktoré by som v tejto chvíli bez nej asi nemal. Ďakujem! .. Konečne som na Veľkom Poli. Samé hodnoty ma čakajú. Pijem a dávam do seba všetko možné. Chystám si čelovku na večer a užívam si prítomnosť rodiny a blízkych pred štartom do hlavnej časti. Starká mi doniesla obľúbené mini domáce slaninkové croissanty, tak ich tlačím do batôžteka a pomaličky krokom sa vydávam hore kopcom Veľkým Polom. Začínam uvažovať, že by naši pre mňa mohli dôjsť do Handlovej už dnes večer a ja budem môcť tak zabudnúť na ranný vlak. Ale cesta je ešte dlhá. 

Tak začína Moja rodná! Rajtok, Rubaný či Vták to sú moje prechádzkové oblasti. Na Veľkom Poli som strávil dlhý čas a pojedol, čo sa mi dalo. Ledva sa poháňam a dojedám. Cez oblasti Rajtoku na Suchú horu (877) idem pomalším tempom, ale.. idem, to je hlavné:)) Od mojej srdcovky Suchej hory sa dostávam do tempa, až kým nedôjdem pod kopec Tatry. Ďalej si idem striedavo až po Vtáčnik (1345), užívam si tento výlet a dávam informácie priateľke, kde sa nachádzam. Je to neskutočný zážitok. Už si to začínam užívať naplno, už to začína bolieť, už došla voda, už strácam hlavu – stále je to lepšie.. Oddychujem na Orlom kameni (1126) a pomaly si prestávam vidieť pod nohy. Na Bielom kameni sadám na zadok – hodím do seba nejakú tú horalku, zapijem vodou a naťahujem čelovku. Poďme ďalej. Po zjazde do sedielka pred Veľkým Gričom(971) vidím svetielko ako behá hore dole a svieti aj smerom na mňa. Super, ľudia z občerstvovačky! Myslím si, že mi ukazujú správny smer, no omyl. Je to René Mráz, že nevie nájsť tú správny cestu na Grič, ale už ju máme. Prichádzame hore, Rišo ihneď zmizol a René po malom zdržaní za ním. Ja sa neponáhľam, som spokojný kde som, v akom čase a nenapadlo by ma bežať za nimi.

Dopĺňam vodu a píšem sms domov, že môžu vyraziť pre mňa do Handlovej. Rozbehnutý z vrchola som si hneď zmýlil smery, ale už idem dobre a púšťam to priamo dole strmákom. 578400-489613891056618-1705903647-nDo očí mi bijú svetlá mesta – sakrá!. Striedavým beho-krokom sa blížim ku Handlovej. Vchádzam uličkami do mesta a hneď som vybočil zle a pýtam sa ľudí, kde je námestie. Už som asi fakt vedľa. Konečne sa dostávam na námestie a krôčkom kráčajúc prichádzam do cieľa. 228801-489614017723272-561777783-nNeverím, kde som a čo som prešiel. Išiel som svojím slobodným nesúťažným tempom, vyskúšať, či sa dokáže moje telo vysporiadať s takouto náhodnou výzvou. Na chrbte mám krvavý odtlačok od vaku a cítim, že to asi bude na svalovicu. Moje staré lacné boty ma zas nesklamali. 3 minúty po mojom príchode vbehla priateľka na miesto cieľa a utekala za mnou.. Ďakujem organizátorom, bol to pre mňa prvý krok do niečoho nového. Človek musí ísť do každej šance a kašlať na názory iných. Rodičia, priateľka, nikto mi nič nezazlieval, vedia, že to bolo to, čo som hľadal.

 480424-489613981056609-537931458-nĎakujem teda aj rodine, blízkym, všetkým kamarátom a ostatným. Skončil som na 4tom mieste s časom 13:36. Prvý došiel do cieľa s rekordným časom Ivan Mudroň za 12:41, druhý Rišo Pouš 13:11 a tretí René Mráz za 13:25. Po mne prišla s neuveriteľným rekordným časom prvá žena Klára Rampírová za 13:58. Výsledkovú listinu a priebeh akcie hľadajte na http://ponitrianska100.wbl.sk/2012.html. Po stovke som bol rozbitý jak rybárske náradie, ale vedel som, že toto je iba začiatok. Ďakujem 

Hodnocení:     nejlepší   1 2 3 4 5   odpad

Komentáře

Zobrazit: standardní | od aktivních | poslední příspěvky | všechno
Článek ještě nebyl okomentován.


Nový komentář

Téma:
Jméno:
Notif. e-mail *:
Komentář:
[*1*] [*2*] [*3*] [*4*] [*5*] [*6*] [*7*] [*8*] [*9*] [*10*] [*11*] [*12*] [*13*] [*14*] [*15*] [*16*] [*17*] [*18*] [*19*] [*20*] [*21*] [*22*] [*23*] [*24*] [*25*] [*26*] [*27*] [*28*] [*29*] [*30*] [*31*] [*32*] [*33*] [*34*] [*35*] [*36*] [*37*] [*38*] [*39*] [*40*] [*41*] [*42*] [*43*] [*44*] [*45*] [*46*] [*47*] [*48*] [*49*] [*50*]   [b] [obr]
Odpovězte prosím číslicemi: Součet čísel jedna a jedenáct