TRIP LITHUANIA - LATVIA (26.12.2014-02.01.2015)
Pred Vianocami
Z Pražského trápenia na mojom Golfíku sme si zobrali ponaučenie a v mojom prípade nevšedné zážitky. Od vtedy prešlo kus času a mi sme srandovali že nám treba kúpiť dáku Ladu alebo Škodovečku a pôjdeme niekam preč. Raz sme si dali klasickí míting u Šula pri pár pivách a dobre nálade ktorá sa stupňovala až do kým sme nezačali vymýšľať kreposti. Smako, Miloš trepali jedno cez druhé až kým sme to nemysleli trošku vážnejšie. 
Je to také nové. Nemám rád takéto akcie ktoré musia ísť do peňazí a materiálnych vecí. Mám rád stopovačky, voľnosť bez väčšej tiaže na ramenách :D .. Ale toto? ..no..uvidí sa - zmena je život.
(keďže medzičasom to s Domčou padlo a nemá mi to kto opravovať tak tam bude chýb jak žito)
Miloš zajednal auto ráznym spôsobom a už bolo rozhodnuté že výprava sa nakoniec ,,asi,, bude konať. Miloš mal na s
tarosti všetko hlavné teda - okolo auta - náhradné diely, opravy a podobne. Ja naplánovať cestu. Maroš (to jest Milošov brat) mal na starosti vzhľad a taktiež pracoval na aute. Bolo v zlom stave ale chalani to zvládli. Naša trasa bola celkom pekná. Pravou stranou cez Poľsko do Litvy a popri mori až na špic – Kolku v Lotyšsku. Ďalej do Rigy a tam sa to malo deliť podľa situácie. Dobrý čas a stav – smer Estonia. Celé zle (to jest náš prípad) – Priamo Slovakia. Cestou hore sme chc
eli liznúť Bielorusko a späť cez Kaliningradskú oblasť. Ale nakoniec víza a podobne.... Doma som popísal pár ľuďom v mestách našej cesty na couchsurfingu na poslednú chvíľu – pozerať či mi odpíšu a podobne kukneme cestou. Hádam.
Prešli Vianoce a termín odchodu bol daný 26.12. alebo pri najhoršom 27.12. ráno. Hľadali sme štvrtého do našej posádky. Moja Domča ide do roboty cez Silvester pre ňu to asi padá. Jasne že sme rátali zo Smakom no ten na sviatky rieši iné plány spolu s priateľkou. Na veľa ľudí sme zabudli – čos sa ospravedlňujem.
Kto by sa vzdal sviatkov.:)) Miloš napísal náhodne Barči zo sociálnej siete a odpoveď: ,,ok idem prečo nie? ,, :D
Tak zostava je hotová: Ja, Miloš, Maroš, Barči a Foláč.:)
Prišiel deň Štefana 26teho a odchod sme upresnili o 12:00 od môjho domu. Miloš s Marošom došli na tragači a už vzdiali kukám že je naprataný jak český trolejbus. Ešte dopĺňam čo nemáme. Smako s Nikou a moja Kubánska sestra Saša nás prišli odkopnúť.
Chalani využívajú aj neuveriteľné priestory na spacáky v zadných kufrových dverách. :D
Niečo po 12-tej vyrážame z HV City ulíc smer Žilina kde nás čaká štvrtý člen – Bárika. Cestou od Novák vidíme hmlu a zasnežené hory v pozadí, vyzerá to že tie reťaze nakoniec použijeme. Som rád že cez zasnežené Fačkovské sedlo sme prešli jako víno – 1 etapa za nami :D Vzadu ledva sedím zakliesnení batožinou a to Bára je ešte v ZA. Tak na stanici parkujeme ešte predčasne keďže pred nami vidíme políciu. Nie že by sme boli veľmi na očiach, ale istota:.:)) Bára nás u
ž čakala, tak sme už všetci. Náladu máme zatiaľ OK, hlavu na mieste vyrážame! GPS sme nadstavili bez diaľnic a spoplatnených úsekov čo bolo na jednu stranu totálne v prdeli a na druhej strane také miestne časti Beskýd vidieť v neupravených cestách na Foláči bol zážitok. Uličky rôznych usadlostí, snehu, zima, prvé tlačenie proste krása. Hodiny sme blúdili a stále sme na hraniciach. Chvíľami som mal obavy že mi sa dnes nepohneme a budeme tu nocovať.
Konečne začíname byť v
blízkosti Žywiecu a premýšľame nad tým že by sme fakt mohli frčať radšej diaľnicami, lebo takto tam ani nedôjdeme. Zisťujeme na pumpách koľko stojí diaľničná známka až na prekvapenie pre nás ako darček - je zdarma. Ďakujeme.
Do GPS ihneď ťukáme smer Suwalki! Za volantom sa Miloš mení so mnou. Maroš ten je zas unavený odpadnutý po celonočnej párty BASS-ke – ešte že ho držal bezpečnostní pás.:D A Bára si spokojne sedí na svojom miestečku až dokým tiež neokväcne.:))
Začína večer a s ňou sa spriateľujeme s Poľským zozimením. Bŕŕ..
Celú noc sme sa rozhodovali pokade až zájdeme. No vonku bola taká kemrovica že sa nám ani od auta na pumpu nechcelo. Takže na spanie v aute sme nemali náladu a už duplnom nie vonku. Hmm žeby sme to potiahli celonočne až do Litvy?.. Stojíme na benzínkach, dopujeme sa kávou, v aute si ideme SkaPraŠupiny-Polemic-SkaPečko a totálne nám to mele. Pokiaľ Bára s Marošom blúdili v snoch mi sme museli nejak zamestnávať sami seba. Teda hlášky ako ..To jest Český film..Táto oto To ta Tuje ta Tuja? A iné.. boli na pravidelnom poriadku. Hrozne namáhavá cesta :D
Už je 27.12.2014 pol ôsmej pomaly sa rozvidnieva a mi stojíme na Poľsko-Litovských hraniciach. Tak máme to za sebou, Poľskom sme prešli hladko ani hasiaci prístroj sme nepotrebovali .:) ktorý sme aj tak nemali :D Litva nás očarila zo začiatku nie tak krajinou ako nádherným východom slnka.
Všetci sme vysmiaty jako rezne, prechádzame okolo Kaunasu na cestu smerujúcu do Litovského cieľu Klaipédia – odkiaľ sa máme vydať ďalej popri mori. Ak to takto pôjde ďalej tak tento trip spravíme za 3 dni :D Cesty mali na dobrej úrovni, pekné rovné občas zákrutka, popri dobre hudbe sa šlo jak masle. Bára už zaspala ako aj Miloš unavený po nočnej, a ja s Marošom sa opantávame 80km/h. po rovinnej diaľnici na Favori, až kým mi nezačne trkotať volantom. Chvíľkami kašlem nato pustím s plynu a nič, pomaličky pridávam a nič. Paráda všetko v pohode. A o chvíľku zas a intenzívnejšie – až moc. Spomaľujem a stojím na kraji diaľnice. Pohľadali sme zvyšné reflexné vesty a modlili sa nech to neni nejaká veľká hovadina. Beháme okolo auta, premýšľame.. 
Myslíme si že je to slabo utiahnuté koleso ktoré sme zabudli dotiahnuť v Žiline ale nie :.))))) Miloš zdvíha predok a púšťa plyn. Koleso sa točí a celá poloos s ním. To je v prdeli. Došli sme. V hlave máme toho veľa. Potrebujeme volakú dielňu a teplo. No to nemáme. Miloš ma strieda za volantom a skúšame to znova pekne pomaličky. Nedá sa. Bojíme sa že to rupne a sme v keli. Pár stovák metrov je pumpa. Ja sadám za volant a pár minút kukám do spätného ako ma tlačia. Zvládli to až na pumpu.
No
a teraz čo? ..:D Barča zisťuje na pumpe či voľačo v okolí není. Že cca 15 km je dedina a v nej servis. Takže Miloš a Barča sa chystá na pešo-stopovací výlet hľadať servis a ja s Marošom ostávame na pumpe vedľa diaľnice pri dedine Vidukle – 120 km od Klaipédy. Ako prvé sa ideme zohriať do vnútra. Eurá neberú – sakra skoro všade ale v Litve nie.
Hlavne že od 1.1. majú euro. Tak teda z karty. Začíname dvomi pivami, zohrievame si všetko čo máme na radiátoroch a kukáme z okna do zimy. Pripili sme si prvým čapovaných pivom v týchto končinách a balíme. Šli sme pri auto, otvorili kapotu nech vidno že máme problémy – možno sa nájde dobrá duša spýtať čo sa nám stalo a pomôže. A my sa zahrievame demänovkou a bouldrovacím múrikom. Už nech dojdu.
Ani sa nenazdáme a prichádza odťahovka! K
onečne. Nakladajú auto hore Miloš s Barčou sadajú do vnútra. A mňa s Marošom naberajú až za pumpou aby to zelený nevideli – že lezieme na vlečku a do feldy. Skláňame hlavy a cestujeme do dediny Raseinai. Bola ďalej ako som si myslel. Vyzeralo to tam všelijako. Skúmali a skúšali všetko možné a nakoniec dospeli k tomu že toto nedokážu opraviť. Do faka! .. ostávame tu visieť. Musíme to risknúť.
Všetci sme boli unavený tak sme v aute zaspávali a Miloš valí smer Klaipéda. Chce ísť vedľa diaľnice no tam sú cesty v zlom snehovom stave tak kašle nato a valí ďalej. Menšou prestávkou dolievame benzín z bandasky, raz roztláčame a pokračujeme. Prichádzame do Klaipédy a v konečnom dôsledku sa aj Miloš priznal že si z cesty od pumpy 120km nepamätá nič ako my. Asi sme spali všetci :D .. Hneď ideme na kávičku a hľadáme wifi aby sme popozerali couchsurfing.
Barči odpísal jeden týpek Naubertas že by nás prijal domov. Pár hodín prešlo poslal nám adresu a ideme za ním. Bol to riadny chalanisko fičiaci na dnb a iných záležitostiach. Konečne sme v suchu dobíjame a popíjame. Chalan vedel po Anglicky tak Barči to vyhovuje. Ako aj Marošovi ktorý s ním kecal do noci. Asi preto sa mu jedinému ušla posteľ! :D ..Ďakujeme kamarát!
Je nedeľa 28.12.2014 Naubertas nám spravil o pol piatej kávičku a do piatej sa praceme preč lebo ide do roboty. A mi do mesta mrznúť. Kukáme mestom ale ešte nič není otvorené a tak sa iba tak prechádzame až kým sa nerozvidnie. Nakoniec sme natrafili na nejaký nonstop bar – Barča si šupla čajík, Maroš nič a Milošovi sa tam moc neľúbilo tak čakal vonku. Ja som šiel na bar kúpil som si čapované pivo ale nemali vydať z 50 eur tak som ho mal zadarmo. Ďakujem moc!
Chodíme popri pláži a našli sme miesto skadiaľ chodí kompa na ostrov kam chceme ísť. Čakáme do ôsmej a vezieme sa. Aspoň že v čakárni v lodi je teplučko a teplý radiátor.
Prišli sme na druhú stranu do časti Smiltyne a hneď nás čaká autobus tak ideme ním. Odviezol nás na pravý roh Kopgalis kde sú pekné opevnenia a nejaké morské múzeum či čo ale všetko je ešte zatvorené pre skoré hodiny.
Tak sme sa vybrali pešo priamo do lesa aby sme prešli cez ostrov pri more.
Kráčali sme mrazivým počasím po snehu až kým sme ho už nepočuli – a konečne ho už vidíme. Nádherný pohľad na zimné studené severné more. More sa búrilo a voda vĺn na pláži rovno zamŕzala. Tu sme sa zdržali dlhšie prechádzkou popri mori. Bolo to skvelé.
Ešte sa nám ukázal jeden medveď ktorý sa omočil v mori a ideme het.
Cestou späť sme stretali viacej ľudí – v letnom období v tomto národnom parku musí byť krásne. Teraz nás čakalo čakanie na prvý odvoz na druhú stranu v totálnej zime – pretože nič nebolo otvorené. Ale dočkali sme sa a tešili na civilizáciu lebo nám škvŕkalo v bruchu.
V markete sme nakúpili a najedli sme sa potichučky v kaviarni. Uvažujeme čo skôr. Ale nevzdávame to a pokračujeme snehovou cestou popri mori do Lotyšska. Presne hodinu po obede vstupujeme do Lotyšska a čaká nás krutá cesta s neustálim snežením a žiadna civilizácia. Dúfame že neostaneme visieť práve tu. Ideme pekným krajom až dokým nás nezazrú policajti. Kukám do spätného ale nejdu za nami. Čo sa čudujem keď nás videli. Pár minút neskôr kuknem a Kurňa sú za nami a blikajú. Stojíme a robíme sa že nevieme po Anglicky - teda ja som sa nemusel. Skontrolovali tie nekompletné papiere zapriali nám veľa šťastia a siá. Pár km prešlo a kormán začína drkotať znova. Miloš robí čo môže ale .. proste pokračujeme. Ja si sadám dozadu a modlím sa aby sme došli čo najdlhšie.
O pol tretej sme v krásnom prímorskom meste Liepája. Píšeme na couchsurfingu ale tentokrát bez odozvy. Iba omáčky. Toto mesto sa nám páčilo, tak sme si ho prešli skoro celé. Dali sme si teplučkú polievočku ale ubytovanie sme nezohnali. V noci bude isto zima. Behačkami po meste sme nakoniec skončili v Hosteli za 10 éčok na noc. Hodinu som premýšľal že budem vonku spať ale zima ma premohla. Sám som tomu neveril :D .. Ja som bol s Marošom na izbe a Miloš s Bárčou. Večer sme si spravili zoznámovačku teda všetci zaspali a iba ja s Milošom som tradične slávili chutným pivečkom :.:.)))) Ďalší deň za nami ale čo ďalej.
No nazdar je 29.12.2014 pondelok. Začíname tradične kávičkou a rozhodovaním. Smer Riga.. Silno sme chceli ísť na rok Lotyšska do Kolky ale asi to nevydá. Cesta do Rigy je nádherná. Zasnežená rovinatá krajina s modrou oblohou. Vyžívame lacný Lotyšský benzín a konečne sa platí v eurách.
Zastavili sme sa v nejakom moteli hupli sme si polievku, roztlačili – nakopli auťák a pokračovali do toho hlavného mesta :D Do Rigy sme šli okolo 280km čo sme boli na naše autíčko a na náš stav dosť prekvapený. V nákupnom centre sme písali na kouči nech nás niekto ubytuje a podarilo sa. Tento krát mne. Ozval sa nám Carlos z Mexika takže Bárča bola vo výhode a šťastná že sa s ním môže baviť po Španielsky.
Pobouldrovali sme si, oprobovali slackline dlhou prechádzkou zimných mestom sme pokukali všetky – teda veľa historických vecičiek a večer sme šli nájsť Carlosa. Býval priamo v meste. Autíčko sme zaparkovali na noc blízko pri ňom za 3 ečká a šli sa zohriať. Mal to tam fakt maličké - obyčajný byt kuchynka izba sprcha. Sadli sme si do kruhu na stoličky a Bárča s Carlosom spustili španielsky na seba a mi sme kukali že.. môže byť:.:) Ale predsa pre mňa stále lepšie – rozumel som viac ako po anglicky keďže sa učím Taliančinu. Čas ubehol a všetci sme boli v takej nálade že sme sa dohodli že zajtra ideme do Kolky stopom a späť. Neskoro večer sme boli hore už iba ja, Miloš a domáci Carlos. Kecali sme a popíjali. Miloš splietal MaďarskoSlovesnkúAngličtinu a ja TalianskoSlovenskúAngličtinu a on..to si už nepamätám. Ale sme radi že sme odolali a nešli s ním von keďže nás volal, pretože sa vrátil až ráno. Ja som spal s Milošom v kuchyni a Maroš s Bárčou v izbe.
30.12.2014 utorok. Ráno sme mali o 8:00 vyrážať na stopa – zobúdzame sa pred 10tou? :D Carlos spí a mi rozbitý ideme nato. Miloš si cestou ku autu kupuje čiapku a Bárča topánky pretože ju otláčalo. Obaja za 1 euro. Náš smer dneska už mieri dolu do Litvy. Konkrétne chceme dôjsť do Alytusu ktorý je vzdialení okolo 325km. Najbližšie stojíme v Bauske ešte v Lotyšsku a v Rimi-markete nakupujeme niečo na zahryznutie. Zisťujeme že vonku je pekná poľadovica. Pár krát sme museli popravovať handričky a igelit ktorý zahrieval auto pretože mu bola zima. 
Taktiež sme mali problémy zo stieračmi ktoré to viac-menej rozmachlovali. Do Kaunasu sme prišli až o šiestej večer, a na wifi sme písali Aste a Giedriusovi u ktorých sme sa chystali spať. Odpísali nám aj s adresou a číslom na telefón, super. Ide sa ku ním. Z Kaunasu už šoférujem po Alytus ja to je už kousek. O pol deviatej parkujeme v Alytusi kde je menej snehu. Štveráme sa schodmi do ich bytu s batožinou a jednou taškou plnou jedlá a piva. Vedeli trošku aj po Slovensky. Čo Miloš zobral vážne a mali čo robiť aby pochopili všetkým otázkam.
Spravili pre nás pohostenie s domácou slaninkou, mäskom, olivami, chlebíčkom, makovým koláčikom a podobne. Najviac mi chutilo originálne pivečko. Neskoro domáci šli spať a ja s Milošom buntošiť. O pol noci s Milošom vykladáme naše hodnoty na stôl ako špeky, pivo a podobne a púšťame sa do tej ozajstnej večere. Najväčšou špecialitou boli namáčané mastné papričky v oleji, nemalo to chyby. Po tom čo sme skoro pobudili štrnganím pohára o pohára a o zem a dokola, sme sa snažili čo to poupratovať nech si ráno nič nevšimli. No v strede stola bola veľká šmuha od papričiek. Tak sme ju rozotreli na celý stolík a vyzeralo to ako originál. No každopádne sme sa ráno moc nezdržiavali s balením :D
31.12.2014 vyrážame smerom do Varšavy osláviť Silvestra. Vonku nám do rána riadne nasnežilo až to skoro robilo komplikácie. Vchádzame do Poľska vonku je strašná zima – všetky vody v aute zmrzli na ľad. O štvrť na 11násť sme vošli do Wigierského národného parku do poloostrova dedinky Wigry aby sme čosi aj niečo videli a nie iba cestovali. Boli sme tu dlhší čas spravili pár záberov na kameru a všetko omrkali. Skoro sme sa prepadli pod ľad a stretli zas policajtov ale pohoda. Krása.
O siedmej sme vo Varšave a ideme na 10km prehliadku mestom.
Je nám zima ale nevzdávame to. Pozreli sme si centrum ale veľa nám to do seba nedalo. Akurát to že sme tu uvideli prvého favora na našom tripe. Nepáči sa nám tu. Nechce sa nám tu silvestrovať. Tak kráčame ku autu späť. Sadli sme si do auta štartujeme a nič. Jáj zas..ide sa tlačiť. No o pol 11tej večer konečne vyrážame. Máme zas problém dofukujeme kolesá a auto nesvieti. Ale to nič iba problém s poistkami. Ideme ďalej do nejakej dedinky kde oslávime polnoc. Cestujeme cez dedinky až keď ideme cez dedinku Grójec kde na námestí bolo pódium a tancujúci ľudia. Tu ostávame! ..Začali sme sa trošku potácať a trocha hýbať ale nebolo to ono. Až pár minút pred polnocou sme sa rozhodli že tu budeme nocovať. Ihneď sme sa dali s Milošom o preteky do obchodu nakúpiť piva a rýchlo do auta pre palenô.. ide sa nato.. polnoc bola nečakane ako vždy proste pecka. Pogovali sme po celom námestí a popíjali všetko čo sme mali. Pomalí sme dávali zo seba bundy pretože zábava gradovala, a my sme sa bavili s kým to šlo. S Ukrajincami, Poliakmi zo všetkými čo tam boli. 
Po skončení hudby sme tam ostali iba mi a s nami pár polovedomých Poľsko-ukrajinských ľudí. Po dlhých únavných konverzáciách sme došli aj ku tomu že nás niekto prizval domov spať. Tak sme šli. Nejaká baba šoférovala niekam za mestečko 20km a nakoniec s toho nič nebolo ona šla domov a mi sme ostali visieť nikto nevie kde.
A bla bla bla :D .. Ostali sme niekde v dedinke všetci v aute a ja som spal vonku pri aute na karimatke – alebo skôr vedľa. Škoda že do rána popršalo a ja som sa zobudil celý premočený. Ale SILVESTER to bol na pohodu. Spoznali sme neviem koho zažili sme už neviem čo, ... ale hlasivky a boľavé utancované nohy hovoria za všetko.. teda nie sory Marošove Harry-čelo hovorí za všetko.
Tak je 1.1.2015 New Year :D .. o 12nástej na obed vyrážame ďalej smerom na Slovensko z nejakej malej dedinky pri Grójci. Zo začiatku šoférujem ja a neskôr Miloš. Po diaľnici sme dali veľa kilometrov ale už to nešlo. Kormán nám trhalo jak šľak a báli sme sa aby sme to nenapálili do nejakého auta. Miloš to potiahol až po Čestochovu a odtiaľ odmieta ísť na aute. Už to neni sranda. Rozmýšľame že pre nás niekto príde. Nakoniec si sadám ja za volant a volíme ďalej cestu cez dedinky mimo diaľnic. Prvá je Olsztyn potom Zarki a smer Olkusz. Unavený hľadáme miesto pre ďalšiu noc vonku. Ostávame v nejakých lazoch niekde medzi Krakovom a Katovicami. Toto bola v mojom prípade veľmi zimná noc a nulový spánok. Ľutujem že som nešiel spať von do spacáku. Ale pekná noc v peknom prostredí.
2.1.2015 vyrážame domov. Rozliepame oči a šplháme sa hore na Slovensko-Poľské hranice. Konečne je to tu. Sedlo Príslop pod Pilskom o 09:45. A už som doma. Vypínam GPS-ko a krásne 40tkou 50tkou si ideme po rodnom Slovensku a za nami sa vlečie nedočkavá kolóna áut .:) V Oravskom podzámku sme si dali prechádzku na zámok a ideme ďalej. Pomaličky si zvykám na tempo nonstop 50tkou.. je to docela zmena. Ďalšiu prestávku sme si dali na Šútove a potom až v HV CITY.. 14:30 sa nachádzame v Hornej Vsi a všetci sa tešíme na riadne jedlo, sprchu a ostané veci – na Šulovské pivo – pretože tam to začalo tam to musí aj skončiť :D
Tešíme sa na ďalší Trip-ček. Ďakujem všetkým čo nám pomohli počas trase ale aj mimo. Ďíky Milošovi, Marošovi aj Barči. Šli sme 8 dní z toho 6 dní viac-menej späť. Z tohto tripu máme viac menej videá - ale do toho radšej nepojdeme asik:D Sia
VIDEO: https://www.youtube.com/watch?v=vXapZDrPJ9c
2024 ©