(POMOC KOSOVSKYM DOBROVOLNIKOM 23.-28.6.2015)
Milujem nečakané a neplánované akcie! A zvlášť také, na ktoré ma volá Jeddy(Ján Šúr). Náhodne natrafil na príspevok, v ktorom hľadali ľudí na výpomoc do Kosova. Strava, doprava, spanie a všetko okolo - zdarma. A mne je Balkán veľmi sympatický a krajiny ako Kosovo obzvlášť. Tak prečo nie. Síce zo Štefánik-Trailu som ešte veľmi kríval a nevedel som si to predstaviť, ale nenechal som si ten autobus z Banskej Bystrice ujsť. Stretli sme sa v BB pri Tescu. Už tam nejakí ľudia čakali s nami, všetci vyzerali v pohode, ale nikto nevedel o akú akciu presne ide, všetci sme šli prvý krát. Cesta bola nekonečná s nástupnými zastávkami v Blave a Budapešti. Cestovali sme celú noc a ďalší deň do celé doobedie. Pomaly sme sa spoznávali s novými ľuďmi pri vychladenom Laško-vi a pohodovej atmosfére v autobuse. Prichádzame do mesta Peje. Je to pekné, podhorské mestečko, v ktorom sa buduje a pomaly ožíva cestovný ruch. Je podvečer, sme ubytovaní, vybalení, najedení a čakáme na inštrukcie ohľadom ďalších dní.
Tak, po predstavení a podvečernom mítingu, kde sme sa mnoho dozvedeli o tom, čo sa bude diať v nadchádzajúce dni, nás rozdelili na dve skupiny. Jedna išla značkovať cyklotrasu z Montenegra smerom do Peje a my sme im išli oproti. Vyzeralo, že toho veľa nebude a ak to stihneme zajtra, máme ostatné dni voľno :)
Tak a ideme do mesta. Mesto Peje sa mi hneď zapáčilo. A Kosovo ako krajina nie je vôbec iná pre bežného človeka, ako pre mňa. Mal som z nej dobrý pocit.
Je síce pravda že miestami tu vidíme neporiadok, chudobu a podobne. Nie je to tak dávno, čo bola v Kosove občianska vojna a ľudia to majú v sebe. Slovensko Kosovo neuznáva ako štát, ale ako súčasť Srbska. Táto malá dvoj- miliónová krajina má menu Euro, tak s peniazmi nebude problém a my môžeme ísť na pravé Kosovské beer-ko značky Peja.
Neskôr sme sa vrátili za ostatnými na chatu, kde zoznamovačka vrela v plnom prúde, tak sme sa pridali, navečerali a bavili sa do noci.
Pekné štvrtkové ránko. Peje sa ukazuje z okna pod modrou oblohou v pozadí so zelenými horami. Po ťažkom prebudení nás čakali spoločné raňajky a čakanie na odvoz. Prvá skupina bola už dávno preč na ceste do Montenegra a my sme si vylihovali o hodinku dlhšie. Ale už prišlo aj na nás. Prechádzame nečakane zaujímavou roklinou Rugova až k ústi nejakej doliny.
Tu začína jedna skupina smerom hore, ostatní pokračujeme na jeep-e strmo až do peknej nadmorskej výšky, kde vysadajú ostatní a ja s Jančim a jedným Kosovským Albáncom pokračujeme ešte vyššie opraviť stôl s lavičkou v prístrešku. Sme v dosť veľkej výške so suprovým výhľadom - to sa mi páči!
Púšťame sa do toho. Teda aspoň improvizujeme, rozoberáme zničenú chalupu a materiál používame na prístrešok. A s tými nástrojmi, ktoré sme dostali budeme radi ak to zhotovíme - nech to vydrží aspoň rok a potom prídeme znova :)
Nakoniec nám prišli na pomoc aj ďalší, ktorí putovali od Černohorských hraníc. Je to hotové. Pofarbené, opravené - misia splnená a do soboty môžeme vychutnávať :) Dole ideme pešo, výhľady sú brutálne!
Skalné steny nad nami. Kde si každý horolezec príde na svoje!
Úspešný deň za nami. Na ubytovni nás čakala super večera, zas ďalšia zoznamovačka :) a výlet do mesta na pivko, čajík a iné pochutiny :) A tiež druhé kolo večer v podaní Kosovského McDonalda :))
Večer sme si ešte vypočuli rôzne príbehy, úvahy a opilecké zaujímavosti zo života a hor sa na piatok.
Naraňajkovali sme še, ale nie veľmi, pretože nás čakalo pohostenie v luxusnej reštaurácií, so živou kapelou, s miestnou televíziou so samotným primátorom mesta Peje. Za tú ochotu dobrovoľníka! Za to utrpenie a snahu! Toto si zaslúžime! :D
A spoločná aj so Spišskou vlajkou.
Zo špecialít ich kuchyne som si moc nepochutil, no zjedol som, čo som dokázal zjesť, vypil som, čo som mohol a po vzájomnom verdikte sme vypadli.
Dnes je piatok, každý ma voľný program, tak sme sa zas poskupinkovali. Niektorí ochutnali Kosovskú ferátu.
Niektorý ostali na chate popíjať a my ostatní sme šli navštíviť taxíkom neďaleký Manastir Visoki Dečani, ktorý patrí do UNESCO. My sme tam prišli už po návštevných hodinách, no Talianski vojaci nás nakoniec pustili. Steny kláštora zdobia stredoveké fresky. Patrí k Srbskej pravoslávnej cirkvi v Kosove. Janči vygooglil že niekde v klembe v nejakej kresbe by sa mal nachádzať zaujímavý znak podobný UFO?. To bola aj tak trochu zámienka návštevy.
Tak a sme späť v Peje. Blúdime mestom. Prichádzame na ubytovňu a vidíme prvé obete, ktoré tu už zakotvili :)
Ostatní sú tiež už v pokročilom štádiu. Trošku sme posedeli a šli na dvor, kde sa pre nás chystala večera, grilovačka - zoznamovačka - pre niektorých viacmenej popíjačka s americkými kamarátmi.
Tak a už sme naladení, čas pokročil do štádia kedy treba ísť žiť do mesta a ukázať v Kosove ako sa bavia Slováci a Poliaci. Cestou mestom berieme na zábavu každého, kto nám vbehne do rany.
A začalo sa to. Párty v plnom prúde. Mladý Kosovčania nám uvoľňujú priestor na tancovanie, pretože iba málo sa na nás chytalo.. :)
Jedno bolo zaujímavé na tej párty. V tom najlepšom, kedy sme sa začínali baviť - presne v mladom čase o 00:00 skončila hudba a začali zametať. Prišlo nám to dosť podivné ..ale my sme ešte neskončili,veď noc bola ešte mladá! :)
Sobotné ráno bolo ťažké, no nakoniec sme sa všetci našli a zišli pri raňajkách!
A sme u konca. Balíme veci a autobus nás vezie do mesta Peje na prehliadku. Videli sme múzeum, pomník Haxhi Heka - bol to vodca Albánskeho národného hnutia, bojovník a podobne. Pokračujeme ďalej cez Bazár, ktorý je jednou z mnohých pamiatok v meste, ktoré sú pod ochranou republiky Kosovo.
Na konci bazáru stála hlavná mešiva v meste Bajrakli Mosque. Bola postavená v roku 1471 a raz vypálená Talianskymi silami v roku 1943, no nebola zničená počas vojny v Kosove v roku 1999. Spokojne sme sa vyzuli a nabehli do vnútra. V interiéri sme videli klenby, rôzne obrazy a čisto. Posadali sme si na koberček a pokukávali okolie:)
Po oddychu sme vykračovali cez mesto až ďaleko smerom na Patriarchát. Je to srbský kláštor, komplex kostolov, duchovné sídlo a mauzóleum srbských arcibiskupov a patriarchov. Komplex patriaci UNESCO bol ohraničený veľkým múrom a chránený Srbskými vojakmi. Za múrom sa skrývala nádherná záhrada okolo kláštora.
Ešte sme museli Maďarov pohnať, pretože sme sa tešili na posledný obed v tomto mestečku. Čakala nás dobrá polievka s inými špecialitami :)
Lúčime sa a odchádzame na dlhú (alebo skôr neopísateľne dobrodružnú) cestu domov. V Srbsku na pumpe vychutnávame vínko a v autobuse sa to poniektorým nevyplatilo ..keďže šoféri boli nemilosrdní, videli sa aj cestujúci čúrajúci do fľašky počas jazdy pri zadných dverách.
Cestou nás stále ubúdalo, ako v Budapešti tak aj v Bratislave. Mňa vysadili v Žarnovici a ostatní pokračujú smer Zvolen, B.Bystrica, Poprad, Kežmarok, Zakopane. Na nečakanej akcii sme sa nečakane stretli super partia z celého Slovenska, ako aj Poľska a Maďarska. Moja cesta sa ešte neskončila a čakala ma milovaná ministopovačka zo Žarnovice domov. Ďakujem Tatranskému okrašľovaciemu spolku za super akciu ako aj Jančimu a ostatným.
VIDEO z akcie od Jančiho si môžete pozrieť TU:
2024 ©